Clive Staples Lewis, známy aj ako C. S. Lewis bol írsky spisovateľ, akademik, literárny kritik, esejista, laický teológ a významný kresťanský apologéta. Je jedným z najúspešnejších spisovateľov žánru fantasy a preslávil sa ságou Kroniky Narnie, ktorá sa skladá zo siedmich častí. Písal literatúru pre deti a mládež a aj kresťanskú literatúru. Narodil sa 29. novembra 1898 v Belfaste, v Írsku. Jeho otec, Albert James Lewis, bol advokát a jeho mama, Florence Augusta Lewis (rod. Hamiltonová), pochádzala z rodiny kňaza írskej cirkvi. Zaujímavosťou o jeho mame je fakt, že vyštudovala Royal University of Ireland (dnes známa ako Queen’s University Belfast) v dobe, kedy nebolo bežné, aby ženy získavali vysokoškolské tituly. Clive mal aj staršieho brata, Warrena. Keď mal Clive štyri roky, jeho psíka Jacksieho zrazilo auto. Na jeho pamiatku si Clive osvojil meno Jacksie, ktoré neskôr zmenil na Jack. Táto prezývka mu ostala do konca života.
Ako malý chlapec bol fascinovaný antropomorfnými zvieratami a páčili sa mu príbehy Beatrix Potterovej. Sám písal a ilustroval príbehy o zvieratách. Vzdelanie nadobúdal zo začiatku doma, učili ho súkromní učitelia, no keď mal deväť rokov, zomrela mu mama a otec ho poslal študovať do Anglicka do Watfordu v Hertfordshire. Tu navštevoval Wynyard School, neskôr prešiel do Campbell College v Belfaste a potom študoval v mestečku Malvern vo Worcestershire. Ako tínedžera ho fascinovali starobylé škandinávske piesne a legendy. Miloval prírodu a jeho tvorba sa presunula od písania príbehov o zvieratách k iným žánrom, ako napr. epická poézia a opera. Študoval súkromne s učiteľom jeho otca, Williamom T. Kirkpatrickom, a ten ho priviedol ku gréckej literatúre a mytológii. Našiel si cestu aj k írskej mytológii a literatúre a najviac ho oslovil spisovateľ W. B. Yeats, s ktorým sa dokonca aj osobne dvakrát stretol.
Počas prvej svetovej vojny bojoval vo Francúzsku, konkrétne v bitke pri Somme. Na vlastnej koži okúsil tak zákopovú vojnu a jej hrôzy. Počas útoku na dedinu Riez du Vinage bol zranený a po jeho zotavení bol povolaný do služby v Andoveri, v Anglicku. Hrôzy vojny, strata matky a pocity nešťastia spôsobili odklon od viery a inklinovanie k pesimizmu a ateizmu. Po vojne pokračoval v štúdiu na Oxfordskej univerzite, kde absolvoval štúdium gréckej a latinskej literatúry, filozofie a starovekej histórie a angličtiny. Zlomovým bodom v živote C. S. Lewisa bol návrat ku kresťanstvu. K tomu ho doviedla tvorba škótskeho spisovateľa Georga MacDonalda a priateľstvo s J. R. R. Tolkienom (autor trilógie Pán Prsteňov). Lewis konvertoval na kresťanskú vieru v roku 1931 a pridal sa k Anglikánskej cirkvi. Tento krok sklamal Tolkiena, ktorý dúfal, že sa pridá ku katolíckej cirkvi.
Počas druhej svetovej vojny sa staral o evakuované deti z Londýna a snažil sa opäť slúžiť v armáde. Chcel byť inštruktorom kadetov, no to mu nepovolili. Poskytli mu miesto korešpondenta pre Ministerstvo informácií, no túto ponuku rázne odmietol. Neskôr slúžil v miestnej domobrane v Oxforde a vystupoval v náboženských programoch na BBC.
Okrem jeho akademickej kariéry na Oxford University, či Magdalen College, bol C. S. Lewis predovšetkým spisovateľom. Prvou knihou, ktorú napísal po tom, čo sa stal kresťanom bola kniha Pútnikov návrat (1933), ktorá zobrazuje jeho skúsenosti s kresťanstvom v štýle knihy Pútnikov pokrok od Johna Bunyana. Kniha sa nestretla s priaznivým ohlasom. Po tejto knihe napísal vesmírnu trilógiu - Návštevníci z mlčiacej planéty, Perelandra, Tá obludná sila. V tejto knihe rozoberá dehumanizujúce trendy v sci-fi literatúre a venuje sa aj kresťanským témam. Najznámejšou knižnou sériou, ktorú Lewis napísal, je nepochybne heptalógia Kroniky Narnie (Čarodejníkov synovec; Lev, šatník a čarodejnica; Kôň a jeho chlapec; Princ Kaspián; Dobrodružstvá lode ranný pútnik; Strieborná stolička; Posledný boj). Knihy napísal v období od 1949 do 1954. V knihe je mnoho kresťanských myšlienok, ale aj odkazy na antickú mytológiu a tradičné anglické a írske ľudové príbehy a rozprávky. Posledným Lewisovým románom je Kým nemáme tvár. Okrem toho písal aj rôzne krátke príbehy, poviedky a filozofické úvahy. Zomrel týždeň pred jeho narodeninami, 22. novembra 1963 vo veku 64 rokov.