14. novembra 1840 sa v Paríži narodil Claude Oscar Monet, významný francúzsky maliar. Je považovaný za zakladateľa umeleckého smeru impresionizmu, ktorého názov je odvodený od jeho obrazu Impression, soleil levant (Impresia, východ slnka).
Narodil sa ako druhé dieťa Claude Adolpha a Louise-Justine Monetovcov. O päť rokov neskôr sa jeho rodina presťahovala do Normandie. Jeho otec sa stal spoločníkom svojho švagra, obchodníka s koloniálnym tovarom a lodným výstrojom v Le Havre. Svoj maliarsky talent prejavil už v škole a jeho trefné karikatúry učiteľov a obyvateľov mesta upútali pozornosť Eugena Boudina, miestneho maliara, ktorý bol od roku 1856 jeho prvým učiteľom maľovania. Krajinár Boudin ho zasvätil do tajov olejomaľby a práce v plenéri. Mal veľký vplyv na Monetovo rozhodnutie stať sa maliarom proti vôli jeho rodičov. V roku 1858 vystavil svoje prvé dve krajinomaľby na Mestskej výstave výtvarného umenia v Le Havre.
V roku 1859 sa Monet zapísal na nezávislú maliarsku akadémiu Suisse v Paríži, pretože odmietal oficiálny akademizmus a tradičné ateliérové maľovanie. Tam sa zoznámil s Camillom Pissarrom a spolu s ním sa stal jedným zo stúpencov nového maliarskeho hnutia okolo Gustava Courbeta. V roku 1861 dostal povolávací rozkaz do Alžírska. Otec mu sľúbil, že ak sa vzdá maľovania, zabezpečí, aby nemusel narukovať. To však Monet odmietol a z Alžírska sa napokon vrátil s podlomeným zdravím. V roku 1862 sa Monet vrátil do Paríža a navštevoval kurzy maľby v súkromnom ateliéri Charlesa Gleyra. Tam sa zoznámil s Alfredom Sisleym, Frédéricom Bazillom a Renoirom, s ktorými strávil dlhé hodiny diskusií o umení. Spoločne maľovali aj krajinky a mali spoločné predstavy o účinkoch svetla, ktoré ich neskôr spojili pri formovaní impresionizmu. Nespokojný s vyučovaním, odišiel koncom roka 1863 spolu s priateľmi zo školy a vydal sa vlastnou cestou, ktorou bolo maľovanie v prírode. Predmetom ich záujmu boli rôzne prírodné javy, svetelné efekty, kontrast svetla a tieňa. Najskôr maľovali zákutia lesa Fontainebleau a potom odišli do Normandie, kde v Honfleure pri ústí Seiny našli nové motívy pre svoje diela.
V roku 1866 sa zoznámil s modelkou Camille Doncieux, ktorá mu bola predlohou pre ženské postavy v Raňajkách na tráve. Namaľoval ju na ďalšom veľkom obraze, ktorý chcel ponúknuť pre Salón. Porota však odmietla vystaviť obraz Žena v zelených šatách. Neprijala ani jeho obraz Ženy v záhrade z nasledujúceho roka, na ktorom po prvýkrát zachytil prirodzené meniace sa svetlo. Tieto roky však boli pre neho ťažkým životným obdobím najmä kvôli hmotnej núdzi. V roku 1869 sa opäť vrátil do Paríža a pokračoval v tvorbe. Začal sa výlučne zaoberať iba krajinomaľbou. V roku 1869 porota Salónu opäť neprijala jeho obrazy a Monet odišiel na leto do Saint-Michel. V júni 1870 zlegalizoval svoj vzťah s Camille a odcestoval do Trouville, kde ho zastihla pruská vojna. Jeho priateľ Frédéric Bazille zahynul na fronte. Monet nechcel narukovať a odišiel do Londýna za Camillom Pissarrom, kde ho Charles-François Daubigny zoznámil s obchodníkom s obrazmi Durant-Ruelom, čo malo význam pre jeho budúcu kariéru. V Londýne sa obaja maliari zoznámili s tvorbou anglických krajinárov Johna Constabla a Williama Turnera a spoločne maľovali na brehoch Temže a v londýnskych parkoch. V roku 1874 sa zúčastnil na prvej výstave nezávislých umelcov Société anonyme des artistes, peintres, sculpteurs et graveurs (Združenie umelcov, maliarov, sochárov a rytcov) u fotografa Nadara na Boulevard des Capucines, kde vystavil sedem pastelov a päť olejov. Medzi nimi bol aj obraz Impresia, východ slnka (Impression, soleil levant, 1872), vďaka ktorému vznikla prezývka "impresionisti." Zúčastnených maliarov tak ironicky nazval Louis Leroy, redaktor časopisu Charivari. Výstava bola verejnosťou prijatá s nepochopením a posmechom a nemala očakávaný finančný efekt.
V 80. rokoch 19. storočia vzrástol záujem zberateľov o impresionistické umenie a Paul Durand-Ruel, ktorý dosiahol úspech pri ich predaji, pomohol Monetovi vytvoriť zázemie pre jeho pokojnú tvorbu. Za krajinárskymi motívmi cestoval na pobrežie, do Normandie a Bretónska, do dedín okolo Seiny a na Rivière (Bordighera). Najmä okolie Étretatu mu poskytlo množstvo motívov, z ktorých pochádzajú niektoré z jeho najlepších obrazov morského pobrežia, skál a príboja (Príboj v Étretate, 1883, La Manneport, 1883, 1886) alebo ostrova Belle-Ile-en-Mer (1886). Monet dosiahol uznanie už koncom 80. rokov 19. storočia, čo potvrdila jeho spoločná výstava s Augustom Rodinom v Paríži v júni 1889. Koncom 19. storočia žil Monet v Giverny, kde okolo domu budoval záhradu s vodnými plochami ramena riečky Epte. Tu čerpal námety na jeho posledné obrazové cykly, predovšetkým cyklus obrazov s leknami. Bol už uznávaným umelcom a vyhľadávali ho umelci a obdivovatelia zo zahraničia. Zhoršoval sa mu zdravotný stav a starala sa o neho jeho nevesta Blanche. Zomrel ako slávny a zámožný umelec 5. decembra 1926.
