15. novembra 1887 sa v Sazenej (Česko) narodil Klement Šilinger, významný slovenský architekt.
Životopis
Narodil sa v rodine staviteľa. Architektúru vyštudoval v českej Prahe, kde bol na Akadémii výtvarných umení jeho pedagógom profesor Jan Kotěra. Ten nadaného študenta zamestnal vo svojom ateliéri. Po absolvovaní študijných pobytov vo francúzskom Paríži, vo Švajčiarsku, Taliansku a v Spojených štátoch amerických (USA), kde sa zoznámil so známym americkým architektom Frankom Lloydom Wrightom, Šilinger od roku 1919 žil a tvoril v Bratislave, s ktorou je spojená takmer celá jeho tvorba. Pracoval na vtedajšom ministerstve verejných prác.
Pracovné povinnosti ho priviedli do Bratislavy, s ktorou je spojená takmer celá jeho tvorba.
Zo zamestnania vyplývalo, že prevažne projektoval obytné domy pre štátnych zamestnancov (napr. na Dobrovičovej, Štetinovej, Legionárskej a Heidukovej ulici). Od roku 1925 pracoval ako samostatný architekt, založil si vlastnú architektonickú kanceláriu sídliacu na Dostojevského rade v Bratislave.
Roku 1928 sa stal členom kurátoria Školy umeleckých remesiel. V rokoch 1939 až 1946 pre ochorenie tvorbu prerušil. Pracovať začal až po oslobodení, kedy sa zapojil do kolektívnej obnovy Bratislavy. O dva roky neskôr vážne ochorel. Jeho architektonická tvorba zahŕňa (z dôvodu dlhej choroby) pomerne krátky časový úsek. Napriek tomu však sleduje vývojový oblúk charakteristický pre celkovú situáciu československej architektúry od prvej polovice 20. storočia až po koniec štyridsiatych rokov.
Štýl práce
Prvé práce Klementa Šilingera majú zdržanlivo historizujúci ráz. Tesne po vzniku republiky tvoril v duchu rondokubizmu (vychádza z použitia a aplikácie kruhu a jeho výsečí) (napr. Anatomický ústav v Bratislave, niekoľko bytových domov a školských stavieb), v ktorom počas prvých poprevratových rokov hľadali národný štýl aj iní českí architekti na Slovensku: architektúra mala vyjadrovať jednak špecifickosť národa jednak svojou monumentálnosť a zdôrazňovať silu.
Šilingerove diela v sebe spájajú zmysel pre tektoniku so schopnosťou veľkorysej priestorovej koncepcie a výtvarným citom pre farebnosť a detail. Narábal s výrazným plastickým ornamentom, s farebnosťou preferujúcou oker a sienu pálenú. Usiloval sa o syntetizáciu niektorých súdobých smerov, rýchlo reagoval na meniace sa pomery. Predovšetkým nadväzoval na Le Corbusiera. Z jeho tvorby preberá jednoduché kubistické formy (škola v Senci), prízemie na stĺpoch a obytné terasy (Lafranconi, Živnodom), šikmo nahor smerujúci rytmus, polyfunkčnosť stavby a vzpieranie hmôt.
Projektoval prevažne veľké obytné domy pre štátnych zamestnancov. Jeho architektonický štýl charakterizovala monumentálnosť a farebnosť, ornamentika a plastickosť s príklonom ku konštruktivizmu a k výrazným a čistým funkcionalistickým formám (napr. budova Lafranconi a bývalý Živnostenský dom v Bratislave).
Jeho koncepcia výstavby architektonického objektu vychádza z tradičného členenia na podnož, telo a ukončenie. Tieto základné prvky konštruuje zdôrazňovaním ich tektonických článkov. Zatiaľ čo podnož domu je u Šilingera vždy robustná a kompaktná, telo nadobúda dynamický expresívny výraz prostredníctvom valcových a kruhových segmentov a výsekov. Miestami sa objavujú hutné šikmé tvary pripomínajúce ihlanový kubizmus (obytný dom z roku 1922 na Stetinovej ulici č. 1. 3. 5 v Bratislave má také hlavice pilastrov). Domy spravidla ukončuje masívna manzardová strecha, ktorá sa od ostatnej stavby vymedzuje stupňovitou rímsou.
Šilingerove stavby z tohto obdobia spája využitie kruhových terčov na fasáde, kubistický detail na oceľovom zábradlí a najmä výrazné farby: kombinácia červenej a žltej. Sklon k expresívnej farebnosti sa však nesie celým architektonickým dielom Klementa Šilingera a nie je výlučnou záležitosťou tohto obdobia. Po roku 1925 sa jeho architektonický názor výrazne zmenil, nasledujúce práce nadväzujú na diela Le Corbusiera, P. L. Nerviho a sovietsku avantgardu.
Výber z diela
🏢 projekt sokolského štadióna Praha-Trója (1914)
🏢 obytný dom, Dobrovičova ul., Bratislava (1920)
🏢 družstevný obytný dom, Stetinova ul., (1921)
🏢 obytný dom poštových zamestnancov, Legionárska ul., (1921 —22)
🏢 obchodná škola, Nitra (1922)
🏢 obytný dom, Heydukova ul., Bratislava (1922)
🏢 obytný dom družstva št. zamestnancov, Sasinkova ul., (1923)
🏢 slobodáreň pre št. zamestnancov, Moskovská ul., (1923)
🏢 študentský domov YMCA, dnes UK, Šoltésovej ul. (1923)
🏢 Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK, Sasinkova ul., (1924)
🏢 nájomný obytný dom, ul. Vuka Karadžiča a ul. 29. augusta, (1924)
🏢 obytný dom univ. prof., Dostojevského rad, (1925)
🏢 ľud. a meštianska škola, Senec (1926)
🏢 študentský domov Lafranconi, Nábrežie armádneho gen. L. Svobodu, Bratislava (1927)
🏢 býv. Živnostenský dom, Kollárovo nám. (1928)
🏢 súťažný projekt obytného bloku Avion, (1929)
🏢 projekt osobného prístavu, (1930, nerealizované)
🏢 Pavlačový dom / Gallery House, Kalinčiakova 5, 7, Bratislava, (1931)
🏢 súťažný návrh na univerzitné a klinické mesto, (spoluautor, 1933)
🏢 býv. Št. reálne gymnázium, Martin (s B. Fuchsom a L. Radom, 1936)
Úloha
Keška vás prevedie k niektorým Šilingerovým dielam.
Obytný dom na Heydukovej
Heydukova 23, Bratislava
Ako hodnotu A si poznačte počet kruhov na prízemí budovy. Nehľadajte tu chytáky, rátame jednoduché kruhy, nie vnútorné ani nič iné.
Obráťte sa o 180 stupňov. Vpravo od vchodu do nemocnice je biela tabuľa o zákaze fajčenia. Ako hodnotu B si poznačte úplný ciferný súčet hodnoty posledného slova na nej.
Živnostenský dom
Živnostenská ulica
Na budove sa nachádzajú 3 tabuľky hydrantového systému. Zaujíma nás tá, ktorá je natretá na šedo, pri vchode číslo 5 zo Živnostenskej ulice. V hornej časti je riadok, ktorý začína písmenom "S". Za ním je dvojčíslo "CD".
Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK
Sasinkova 2
Budova má zaujímavý polkruhový vchod s tromi dverami. Zaujíma nás, koľko elipsových okien je v tesnej blízkosti dverí, to bude hodnota F. Počet dverí, ktoré by sa teoreticky dali otvoriť zvonka, ak sú odomknuté, je G. Prosím, neskúšajte ich naozaj otvárať :-)
Nájomný dom pre poštových zriadencov
Legionárska 1
Vľavo od vchodu z Legionárskej 1 sú 4 hydrantové tabuľky usporiadané do kríža. Najmenšie dvojciferné číslo bude HI a najväčšie trojciferné číslo J00.
Finál
N 48 DB.A(C*F)(H+I)
E 017 0(G+I+1).(J/2)(A/2)(G-1)