Nie vždy všetko dáva zmysel. Iracionálnosť, nezmysel, absurdnosť sú súčasťou našich každodenných životov rovnako ako poriadok a logika. A práve absurditám a nelogickosti je venovaný Svetový deň absurdít, ktorý pripadá na 20. novembra. Absurdita je niečo, čo odporuje logickým zákonom, nemá logiku a je v rozpore s empirickými faktami. Môže to byť myšlienka, jav, situácia, ale môže to byť aj nejaký predmet, či umelecké dielo. S tým súvisí aj absurdizmus - filozofický smer, ktorý implikuje, že existencia je absurdná, svet nemá zmysel, či vyšší princíp a nedá sa naplno pochopiť rozumom.
Absurdizmus a filozofia
S filozofiou absurdizmu úzko súvisia dvaja filozofovia - dánsky filozof Søren Kierkegaard (1813 - 1855) a francúzsky filozof a spisovateľ, Albert Camus (1913 - 1960). Kierkegaard rozvinul myšlienku absurdna vo svojej filozofii. Sám však nebol tvorcom absurdizmu, je pokladaný za otca existencializmu. Pre Kierkegaarda je absurdný paradox tvrdenia, že Boh je večný a nekonečný a zároveň je zobrazovaný ako smrteľný, v podobe Ježiša. A keďže podľa Kierkegaarda povaha Boha nedáva zmysel, nemôžeme v neho veriť na základe rozumu. Albert Camus na Kierkegaardove myšlienky nadviazal, no rozvinul ich iným smerom. Absurdno definuje ako napätie, ktoré vzniká zo snahy jedinca nájsť zmysel vo vesmíre, ktorý odmieta poskytnúť dôkaz o zmysle čohokoľvek. Túto myšlienku rozvinul v knihe Mýtus o Sizyfovi (1942). Mýtická postava Sizyfa je stelesnením večného boja proti absurdnosti. Sizyfos bol naveky odkázaný tlačiť ťažký balvan hore kopcom, ktorý sa mu na konci dňa opäť skotúľal dole. Podobne ako Sizyfos, aj my dennodenne zápasíme s bezvýznamnosťou vesmíru bez akejkoľvek nádeje na to, že raz odhalíme zmysel. Trochu depka, však? Dočítali ste sa až sem? Super! Dosť bolo filozofie, poďme na čosi zaujímavejšie a zábavnejšie.
Absurdnosť a umenie
Vývoj umenia v histórii ľudstva dospel v jednom momente do štádia, keď sa umelci rozhodli bojkotovať doterajšie predstavy o estetike, kráse a zmysle a skôr naopak, vniesli do umenia nezmysel, iracionálnosť a anti-buržoázne postoje. Reč je o umeleckom smere dadaizmus, ktorý vznikol v Európe na začiatku 20. storočia, konkrétne v Zurichu, vo Švajčiarsku.Významnými predstaviteľmi dadaizmu sú Tristan Tzara, Marcel Duchamp, Max Ernst, Elsa von Freytag-Loringhoven, Man Ray, Hans Richter, Kurt Schwitters a ďalší. Dadaizmus vychádzal z futurizmu, kubizmu a expresionizmu a bol odkazom na hrôzy prvej svetovej vojny. Pre dadaistov svet viac nemal zmysel, a preto vytvárali anti-umenie, ktoré využívalo chaos, náhodu, nezmysel a stálo v ostrom kontraste k tradičnému „akademickému“ umeniu. Známymi dielami sú napríklad Fontána od Marcela Duchampa, ktorá je vlastne otočeným pisoárom umiestneným na podstavci, prípadne jeho paródia na slávny obraz Leonarda da Vinciho, Mona Lisa. Tej prikreslil fúziky a briadku. Dadaistická poézia vznikala vystrihnutím rôznych viet z novín, ktoré sa vložili napríklad do klobúka a náhodným vyťahovaním týchto viet a ich ukladaním pod seba. Aj hudba vie byť často absurdná. Príkladom je americký skladateľ John Cage a jeho skladba 4′33″. Skladba je skomponovaná pre akékoľvek nástroje a má „notovú osnovu“, respektíve inštrukcie. V nich je napísané, že hudobník nemá nič hrať počas štyroch minút a tridsaťtri sekúnd. Skladba má filozofický rozmer a samotnou skladbou sú všetky ambientné ruchy a zvuky prostredia, ktoré môže divák počuť počas trvania skladby. Protipólom k tejto skladbe sú hudobné žánre pracujúce s hlukom, ktoré často dekonštruujú bežné ponímanie pojmov hudba a pieseň.
Absurdnosť a humor
Uvedené príklady nám mohli vyčariť úsmev na tvári. Absurdnosť a humor idú často ruka v ruke. Mnohé vtipy, paródie, scénky, filmy, či nahrávky menia všetko, čo má zmysel a dá sa uchopiť rozumom, takým spôsobom, že nám táto absurdnosť a nelogickosť môže pripadať vtipná. Napríklad tento známy vtip:
A: „Kam ideš?“
B: „Do kina.“
A: „A čo tam dávajú?“
B: „Quo Vadis.“
A: „A čo to znamená?“
B: „Kam ideš.“
A: „Do kina.“
B: „A čo tam dávajú?“
A: „Quo Vadis.“
B: „A čo to znamená?“
A: „Kam ideš.“
B: „Do kina.“
A takto sa dá pokračovať do nekonečna. Priekopníkmi absurdnosti v humore bolo napríklad zoskupenie Monty Python, ktorí šikovne vedeli pracovať s absurdnosťou v ich scénkach. U nás je známa dvojica humoristov Milan Lasica a Július Satinský, ktorí taktiež vkladali do svojich skečov prvky absurdnosti, avšak ich humor (rovnako ako humor Monty Pythonovcov) fungoval na viacerých úrovniach.
A s akými absurdnosťami ste sa stretli vy? Možno niektoré vaše príhody súvisia aj priamo s geocachingom. Podeľte sa s nimi v logoch.