V tieto dni sú všetky cintoríny pekne vysvietené a pri pohľade na plamene sviečok nás napadne, že za každým jedným svetielkom je nejaký životný príbeh. Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Všetci raz budeme súčasťou tohto sviatku, lebo každý život raz začne a raz skončí.
Stručný popis
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých nadväzujú na indoeurópsku a slovanskú tradíciu starostlivosti o mŕtvych predkov. Obdobie prelomu októbra a novembra sa v ľudovom jazyku označuje ako dušičkové obdobie.
Halloween s vlastnými zvykmi a sviatočnou praxou - maskovaná zábava inšpirovaná predstavou prítomnosti strašidelných duchov, výzdoba verejného priestoru a domácností vyrezanými tekvicami, usporadúvanie večierkov a pod., ktoré neboli v 20. storočí u nás rozšírené, voľne nadviazal a rozšíril domácu tradíciu vyrezávania tekvicových svetlonosov a lampiónových sprievodov a jeho oslavovanie sa stalo súčasťou obdobia spomienkových dní.
Sviatok Všetkých svätých
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Dušičky
Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky Na slávnosť Všetkých svätých nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Spomíname
Nikto z nás nevie, dokedy budeme kráčať po tejto zemi a kedy sa skončí naša životná púť. Dokedy sa budeme môcť tešiť z každodenných maličkostí, či znášať svoje trápenia. Dokedy sa budeme naháňať za všetkým, čo nás robí šťastnými a plánovať si svoj život.
A tiež každý máme niekoho blízkeho, kto nám odišiel na druhý svet. Zapáľme za neho sviečku. Aj toto je pietne miesto, sviečku zapáľme radšej neskôr na cinoríne, nie v lese.
A spomínajme, lebo spomienky nám nevezme nikto.