Dnešná téma sa výnimočne neviaže priamo k dátumu narodenia nejakej osobnosti, aj keď by sme s trochou drzosti mohli tvrdiť, že 11. novembra 1390 sa narodil Pachacuti, prvý Inka alebo vládca Inkov.
Ríša Inkov (12. - 16. storočie)
Rozkladala sa v Južnej Amerike, na území dnešných štátov Peru, Ekvádor, Bolívia, Chile a Argentína. Jej obyvateľov nazývame Inkovia. Bola to najlepšie organizovaná ríša v Latinskej Amerike. O jej zánik sa zaslúžili Španieli, vedení Franciscom Pizzarom.
Podľa tradície vznikla ríša Inkov asi okolo roku 1200 a založil ju legendárny prvý vládca Manco Capac, zakladateľ mesta Cuzco - hlavné mesto ríše. Za vlády Pachacutiho (1438 -1471) došlo k značnému rozšíreniu územia, bol zavedený kult boha slnka (Inti), vznikli veľkorysé stavby a došlo k hospodárskemu rozmachu. Najväčšiu rozlohu ríša dosiahla ríša za vlády inku Huyana Capaca (1493 - 1527), ktorý dal vybudovať druhé hlavné mesto Tomebamba. Po jeho smrti (1527) vypukla občianska vojna, v ktorej bojovali o moc jeho synovia: na juhu vládnuci Huascar (centrum - Cuzco) a na severe vládnuci Atahualpa (centrum - Tomebamba). Nakoniec sa vlády zmocnil Atahualpa (1532).
Práve v čase občianskej vojny, v roku 1531, prišli do ríše Španieli pod vedením Francesca Pizarra (1476 -1541) avyužili vnútorné nezhody. Pizzaro zajal inku Atahualpu a za jeho slobodu požadoval miestnosť naplnenú zlatom. Hoci Inkovia požiadavku splnili, Pizzaro svoj sľub nedodržal, Atahualpu zabil (1533) aríšu veľmi rýchlo dobyl (1535). Hlavné mesto Cuzco bolo vyplienené a v roku 1535sa novým hlavným mestom stalo Lima. Pre pokoj v krajine boli dosadení noví inkovia, ktorí sa však proti Španielom stále búrili a vláda Inkov skončila popravou posledného inku Tupac Amara I. v roku 1572. Ku skaze Inkov prispeli aj choroby, ktoré priniesli Španieli a Inkovia ich nevedeli liečiť a neboli voči nim imúnni (napr. ovčie kiahne).
Štátne a spoločenské zriadenie
Na čele ríše stál najvyšší inka - sapay inca (uctievaný ako ,,syn boha Slnka“). Symboly jeho moci boli ťažké zlaté kotúče, ktoré nosil on a jeho rodina na ušiach. Patrila mu všetka pôda, iba časť z nej venoval kňažstvu a ľudu, hlavnú časť si ponechával pre seba a pre svoju šľachtu (aristokraciu). Jeho sídlom a náboženským centrom bolo mesto Cuzco. V jednotlivých oblastiach ríše vládli z poverenia panovníka aristokratickí úradníci - starali sa o chod miest, dozerali na remeselnú a poľnohospodársku výrobu. Dôležitú pozíciu v štáte mala vrstva kňazov a armáda, ktorá okrem získavania území a potláčania vzbúr organizovala aj násilné presídľovanie obyvateľstva. Základnou spoločenskou jednotkou Inkov bolo pôdne spoločenstvo ailju - spoločenstvo viacerých rodín, spoločne obhospodarujúcich vymedzenú oblasť a spoločne užívajúcich pôdu, dobytok a úrodu. Každý mal právo na obrábateľnú pôdu veľkú asi 100-krát 50 m, v čase neúrody živili obyvateľov štátne sýpky. Každý mal prácu, ale nikto za ňu nebol platený. Dobytok mal iba kráľ, neexistovali dane a clo, ale ľud bol povinný obrábať kráľovské pozemky, opatrovať obilie v sýpkach, pásť stáda, stavať vodovody, mosty a cesty, obstarávať poštu a zúčastňovať sa na vojenských výpravách. Rovnako remeselníci pracovali pre celý národ.
Náboženstvo tvorila zmes miestnych náboženstiev a prvkov mágie a hralo dôležitú úlohu v každodennom živote Inkov. Pri obradoch bolo časté obetovanie zvierat (morčiat a lám), zriedkavo ľudí. Pôvodne bol najvyšším bohom Viracocha (Huiracocha), podľa predstáv stvoril svet a vyformoval prvých ľudí z hliny. Viracocha stvoril všetkých ostatných bohov, zároveň aj hlavného boha Slnka Inti. Ďalší významní bohovia boli Illapa - boh hromu a dažďa a bohyňa Mesiaca a manželka Slnka Quilla. Vládca (inka) sa považoval za syna Intiho a jeho žena za stelesnenie Quilly. Medzi ľudom sa obľube tešila Pachamama - matka zeme. Inkovia verili v posmrtný život a verili, že mŕtvi prežijú iba v suchu a zime. Preto ich pochovávali do jaskýň, vysoko položených v horách, niekedy na vrchole hory. Obyčajní ľudia boli pochovaní do piesku alebo otvorenej skaly. Bohatí obyvatelia mali veľkolepé hroby a hrobky. Inkovia pužívali vlastný kalendár - rok delili Inkovia na dvanásť mesiacov, z toho mal každý názov a bol zasvätený určitej slávnosti. Mali aj týždne, ale nevieme koľko mali dní
Jazyk a písmo
Inkovia používali jazyk kečua - pôvodne ním hovorili obyvatelia trávnatej krajiny Kečua, ktorú si Inkovia podmanili. Pôvodný jazyk Inkov nie je známy a kečuánčina sa stala oficiálnym jazykom až v roku 1438. Slovník a gramatiku kečuánčiny zostavili Španieli koncom 16. storočia. Inkovia nepoznali klasické písmo, ale používali systém šnúrok s uzlami - kipu. Nebolo to klasické písmo, ale mnemotechnická pomôcka (pomôcka na podporu pamäti). Zauzlené šnúrky, zostavené podľa desiatkovej sústavy, sa vždy odovzdávali s ústnym posolstvom, bez ktorého by boli nezrozumiteľné. Kipu tvorila hlavná šnúrka a menšie farebné šnúrky, v určitých odstupoch zauzlené. Vzdelanie bolo prístupné len bohatým vrstvám.
Cesty a obchod
Ríša Inkov (Tahuantinsuyu) sa v období najväčšieho rozkvetu (1525) rozkladala v dĺžke asi 3 500 kilometrov a prechádzalo ňou množstvo ciest. Po dobytí nového územia sa najprv vybudovala cesta do hlavného mesta Cuzco. Cesty, široké od 2 do 15 metrov a vydláždené kameňom, slúžili na obchodné a vojenské účely. Vďaka cestám sa vybudovala aj informačná sieť. Na šírenie správ využívali Inkovia štafetových bežcov - poslov časki. V ríši bola sieť kuriérskych staníc (s nepretržitou 24 hodinovou službou), vzdialených od seba asi 2,5 km. Každý posol odbehol čo najrýchlejšie a bez zastávky okolo 5 km po najbližšiu stanicu, odovzdal správu a tam ju prebral ďalší posol, ktorý bežal podobne dlhú vzdialenosť k ďalšej stanici, až kým správu nedoručili na miesto určenia. Denne štafetoví bežci prešli 250 - 400 kilometrov. Tento systém bol veľmi praktický a Španieli ho na dobytom území využívali až do roku 1800.
Mosty (most sa nazýval čaka) boli posvätné a ich poškodenie sa trestalo smrťou. Najväčší most Apurimac-čaka existoval od roku 1350 do roku 1890, bol najslávnejší a prepájal horskú roklinu nad riekou Apurimac. Tvorili ho laná spletené z listov rastliny agáva, hrubé ako telo človeka a dlhé 50 metrov. Cesty, mosty a tunely budovali väčšinou obyvatelia, ktorí nedokázali platiť dane. Obchod Inkov bol kontrolovaný štátom, najčastejšie sa obchodovalo s drahokamami, zlatom, striebrom a vzácnymi kovmi, ale aj z bežnými výrobkami, plodinami a zvietatami. Ľudia nemuseli na trhu platiť, ale mohli vymieňať tovar za tovar.
Veľa Inkov sa usadilo vysoko v horách, obrábali pôdu, obchodovali, cestovali a vymysleli inteligentný zavlažovací systém - akvadukty a kanály privádzali vodu na polia, ktoré hnojili vtáčím trusom. V roku 1911 Hiram Bingham objavil mesto Machu Picchu v Peru - náboženské centrum Inkov hlboko v horách.
Na zadaných súradniciach sa keška nenachádza. Pre určenie súradníc vylúštite nasledovnú úlohu:
Sever: . ...-- ...- .... -- ....-
Východ: .-- .--- ...--- .-- --
Nápoveda: súradnice sú čísla.