Ennio Morricone bol významný taliansky hudobný skladateľ, ktorý skomponoval hudbu k viac ako päťsto filmom. Je známy predovšetkým vďaka hudbe skomponovanej k westernom. Tá tvorí zhruba pätinu z celkovej jeho tvorby.
Narodil sa v Ríme, v štvrti južne od Vatikánu na druhej strane rieky Tiber. Jeho otec bol trubkár, hrával v kaviarňach a celý život tvrdo pracoval, aby zabezpečil rodinu. Vzťah k práci Ennio zdedil spolu so zmyslom pre poriadok. Mal štyroch súrodencov, takže jeho matka bola ženou v domácnosti, od ktorej pre zmenu prebral jemnosť a láskavosť. Keď mal Ennio desať rokov, rodinu postihla tragédia v podobe smrti jeho o dva roky mladšieho brata Alda, na ktorú Ennio nikdy nezabudol. Napriek tomu bola ich domácnosť veľmi živá, keďže tam žili s ďalšou rodinou.
Životopis
Od detstva ho to ťahalo k hudbe, v čom ho podporoval aj jeho otec. Svoje prvé piesne zložil vo veku šiestich rokov. Väčšinu z nich však počas dospievania zničil pre ich banálnosť (bol k sebe veľmi kritický). Veľmi rád chodil do kina a rád hrával šach. Na konzervatóriu sa zoznámil s Goffredom Petrassim, ktorý prehĺbil jeho vášeň a nadšenie pre hudbu. Ennio denne cvičil, trávil dlhé hodiny štúdiom teórie a premýšľaním o skladbe, pričom stále stihol hrať v nočných kluboch. Získanie titulu na konzervatóriu bolo len otázkou času, a hoci jeho hudobný záber bol pestrý, nebál sa experimentovať a do svojich diel začleňoval rôzne zvuky. Inšpiráciou mu bol vraj americký skladateľ John Cage, svetoznámy priekopník aleatorickej hudby, s ktorým sa zoznámil, rovnako ako jeho manželka Maria, počas pobytu v Darmstadte koncom 50. rokov.
Jeho osobným záujmom v tom čase bolo skôr komponovanie symfonických skladieb, ale vedel, že takto nemôže uživiť svoju rodinu. Po absolvovaní konzervatória začal aranžovať diela pre divadlo, televíziu a samozrejme film. Spočiatku komponoval pod pseudonymom. Boli to pomerne jednoduché skladby. Jedným z jeho prvých diel pod jeho vlastným menom bol film Il Federale režiséra Luciana Salceho, ktorý skladateľa oslovil aj pre jeho ďalšie diela. Samotný Morricone spočiatku nevidel vo filmovej hudbe budúcnosť a práca bola pre neho zábavou. To sa však čoskoro zmenilo. Sergio Leone, rozčarovaný úpadkom amerických westernov a povzbudený úspechom nemeckých koprodukčných filmov, práve hľadal skladateľa pre svoj vlastný western Pre hrsť dolárov a hoci Morricone nebol jeho prvou voľbou, so svojím bývalým spolužiakom zo základnej školy si dobre rozumeli. Z profesionálneho a aj z osobného hľadiska. Bola to dôležitá spolupráca, keďže Morricone často komponoval hudbu ešte pred nakrúcaním scén, čo výrazne ovplyvnilo atmosféru filmu. Vidno to v asi najslávnejšom filme, ku ktorému zložil hudbu, Vtedy na Západe.
Netrvalo dlho a skladateľa oslovil jeho prvý zahraničný režisér Henri Verneuil. Guns for San Sebastian síce dieru do sveta neurobili, ale Ennio a Henri sa spriatelili a režisér okamžite zbavil Morriconeho nálepky "westernového skladateľa". Sicílsky klan sa stal jedným z najlepších francúzskych filmov a ako kriminálny film udával tón nadchádzajúcemu francúzsko-talianskemu desaťročiu, v ktorom hrali kriminálne filmy hlavnú úlohu. Potom ho režisér Georges Lautner na odporúčanie Jeana-Paula Belmonda prizval k práci na filme Profesionál, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, zabezpečil Morriconemu celosvetové uznanie a celoživotnú slávu vo Francúzsku.
Morricone nemal núdzu o prácu, a hoci si vedel vyberať, nevyhýbal sa ani podradným prácam, aby zabezpečil svoju rodinu. 20. storočie, Ctihodní muži, Vec a osudový film jeho priateľa Leoneho Vtedy na Západe sú len zlomkom toho, čo skladateľ za tie roky vytvoril. Skúšal to aj v Hollywoode, ale nepáčil sa mu prístup veľkých štúdií a spôsob, akým bol za svoju prácu odmeňovaný. Od Hollywoodu si udržiaval odstup, a hoci pracoval pre amerických režisérov a filmy, jeho srdce k Hollywoodu nikdy neprirástlo. Samozrejme, s jeho prácou v Hollywoode prišli aj nominácie na Oscara, ale tie sa nepremenili: Inglourious Basterds, Bugsy, The Mission. V prípade posledného menovaného bol Morricone veľmi sklamaný neudelením ceny. Bol na vrchole, žiadaný a práca ho napĺňala. Spočiatku dokonca odmietal pracovať na filme The Mission, hoci bol ním nadšený, ale dal sa napokon presvedčiť. Veľa času venoval samotnej príprave, štúdiu kmeňov a ich hudby. Oscar za celoživotné dielo, ktorého dostal o dvadsať rokov neskôr, túto nespravodlivosť úplne nezacelil.
Koncom 80. rokov prišlo ďalšie dôležité stretnutie. Morricone bol oslovený, aby pracoval na filme Bio Paradise, ktorý režíroval Tornatore, a zrodilo sa ďalšie významné dielo. Spolupráca s režisérom pokračovala aj potom: Legenda o "1900", Malena, Najvyššia ponuka.
Ďalšie
Morricone toho počas svojej bohatej kariéry stihol vytvoriť veľa. Vo svojej tvorbe používal zbory, nebál sa experimentovať s použitím nezvyčajných zvukových efektov, ale aj s podnetmi z každodenného života. Zapracoval do nich rôzne ťukania, píšťalky a praskanie alebo ich použil samostatne. Jeho hudba obsahovala tóny elektrickej gitary, ale aj romantické husle a v neposlednom rade dobre pracoval s tichom. Ani s pribúdajúcim vekom nepoľavil a jeho práca zahŕňala dirigovanie koncertov, väčšinou s Českým národným symfonickým orchestrom, ktorý si zamiloval. Keď si v roku 2015 prevzal Oscara za hudbu k westernu Osem hrozných mužov, bolo jasné, že ho získala skutočná legenda. Človek mimoriadne oddaný svojej práci a povolaniu. Zomrel 6. júla 2020.
Úloha
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Na zistenie súradníc musíte vyrátať nasledovnú úlohu.
