28. máj je Medzinárodným dňom hamburgerov.
Hamburger, teda mäsová placka so zeleninou a omáčkou medzi dvomi polovicami žemle, patrí azda k najznámejším moderným jedlám. Hamburger sa v priebehu desaťročí stal zároveň symbolom konzumnej kultúry, globalizácie, rýchleho občerstvenia, životného štýlu nižších a stredných sociálnych vrstiev a je predovšetkým spájaný s gastronómiou Spojených štátov amerických. Hoci je to primárne druh pouličného jedla a niekto ho môže pokladať len za „lacné, rýchlo pripravené a málo kvalitné občerstvenie“, v posledných rokoch možno badať zmenu tejto paradigmy. Je to spôsobené aj vyššími nárokmi na kvalitu potravín a stravovania. Dnes sú teda populárnejšie kvalitnejšie a „poctivejšie“ hamburgery, než tie z reťazcov rýchleho občerstvenia.
Pokrokoví kuchári sa snažia vytvoriť z niečoho celkom obyčajného, niečo naozaj výnimočné, a preto dbajú najmä na prípravu domácich žemlí, správny výber hovädzieho, či iného mäsa a zeleniny od lokálnych chovateľov/pestovateľov a pozorne sledujú kvalitu ďalších ingrediencií, ktoré prispievajú k výslednému gastronomickému zážitku a naplno spĺňajú požiadavky konzumentov. Hamburger je v zásade veľmi jednoduchý pokrm, ale ani v tejto sfére niet núdze o kreativitu. Preto sa môžeme stretnúť napríklad s hamburgermi s čiernymi žemľami (a tie nemusia byť nutne výsledkom zábudlivého pekára), mäsom, ktoré v skutočnosti nie je mäso (tzv. beyond meat), omáčkami rôznych druhov a pre vyššie sociálne vrstvy aj špeciálnymi doplnkami v podobe jedlého zlata a pod.
Podobne ako pri iných jedlách, aj príbehov o vzniku prvého hamburgeru je viacero a nedá sa s určitosťou povedať, ktorý je najpravdivejší. História hamburgeru prekvapivo siaha do obdobia starovekého Ríma. V kuchárskej knihe Apicius, napísanej zhruba v 5. storočí n. l. neznámym autorom, sa nachádza zbierka receptov datujúcich sa dokonca do 1. storočia n. l. V tejto kuchárskej knihe sa nachádza recept na jedlo s názvom isicia omentata. Ide o malé mäsové placky, nemenej podobným tým zo súčasných hamburgerov, vyrobené z mletého mäsa, píniových orieškov, rybacej omáčky a korenia. Prirodzene, toto jedlo sa nedá pokladať za hamburger, skôr si môžeme všimnúť podobnosť s tým, čo robí hamburger hamburgerom, a to plackou z mletého mäsa.
Mnohí by si pomysleli, že hamburger je čisto americký vynález, avšak nie je to tak. História tohto jedla úzko súvisí s nemeckým mestečkom Hamburg, ktoré bolo preslávené chovom hovädzieho dobytka a najmä jeho vysokou kvalitou. Populárnou metódou, ako spracovať mäso, bolo pomlieť ho, ochutiť ho, vytvarovať do malých placiek a tie ugrilovať. V Nemecku boli tieto placky známe ako frikadellen, alebo buletten. Jedlo priniesli do USA nemeckí imigranti a v 70. rokoch 19. storočia sa začalo objavovať na menu v nemeckých reštauráciách v New Yorku. Tu sa ho dalo nájsť pod názvom hamburg steak, prípadne hamburger steak.
Nápad vložiť mäsovú placku medzi dva chleby, či žemle, prišiel okolo roku 1890 a úzko súvisí s industrializáciou. Robotníci, pracujúci ďaleko od domova, potrebovali šikovné jedlo, ktoré by si mohli vziať do rúk a rýchlo ho zjesť. A tak sa rozšírili stánky s rýchlym občerstvením, ktoré tento sendvič ponúkali. Niektoré zdroje uvádzajú, že tento sendvič spopularizovala svetová výstava v Chicagu v roku 1893. Postupne sa hamburger rozšíril ďalej po krajine a modifikoval sa pridaním ďalších ingrediencií, ako syr, či zelenina.
Začiatkom 20. storočia bol hamburger pokladaný za jedlo chudobných ľudí a hľadelo sa na neho s dešpektom aj kvôli presvedčeniu, že na jeho prípravu sa používalo skazené mäso, preto sa radšej pomlelo. V roku 1921 v mestečku Wichita, v Kansase, však otvorili prvú reštauráciu s rýchlym občerstvením, a aj to pomohlo ku globálnemu spopularizovaniu hamburgerov. V nasledujúcich desaťročiach vznikli ďalšie populárne franšízy. Tá najznámejšia, s logom „zlatých brán“, vznikla v roku 1940.
Máte radi hamburgery, alebo sa im radšej vyhýbate? Vyberáte si skôr kvalitnejšie hamburgery, alebo vám postačia aj tie z fastfoodových reťazcov?