Salvador Dalí (celým menom Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí i Domènech) patrí medzi najznámejších predstaviteľov umeleckého hnutia surrealizmu. Je známy svojimi maľbami inšpirovanými snovými výjavmi, iracionálnosťou, halucináciami, nevedomím, náhodnosťou, absurdnosťou, ale aj humorom. Dalí síce nebol zakladateľom surrealizmu, je však jeho výraznou postavou, aj vďaka jeho excentrickej osobnosti. Okrem maľby sa venoval aj grafike, dizajnu, fotografii, sochárstvu, či filmu. Rukopis jeho diel je rozpoznateľný na prvý pohľad. Pravdepodobne prvá vec, ktorá sa vám pri mene Dalí vybaví, je obraz roztečených hodín (obraz sa volá Stálosť pamäte, 1931), prípadne jeho typické fúzy zdvihnuté dohora.
Narodil sa 11. mája 1904 do rodiny právnika a notára. Keď mal päť rokov, rodičia ho vzali k hrobu svojho zosnulého brata a povedali mu, že je jeho reinkarnáciou. Dalího brat zomrel deväť mesiacov predtým, než sa Salvador narodil. Toto tvrdenie ho poznačilo a pretavilo sa aj do jeho tvorby (obraz Portrét môjho mŕtveho brata, 1963). Už ako malý začal maľovať. Medzi najstaršie obrazy možno považovať krajinku z jeho rodného mestečka Figueres a už v tejto maľbe sa ukazuje Dalího talent. V roku 1922 odišiel do Madridu, kde študoval na Kráľovskej akadémii výtvarných umení San Fernando, avšak pre jeho búrlivú povahu a výstrednosť ho zo školy vyhodili. Dokonca dvakrát! Prvýkrát v roku 1923, keď sa zapojil do študentských protestov a druhýkrát v roku 1926, len tesne pred poslednými skúškami. Skrátka, rebel... V tom istom roku odišiel do Paríža, kde sa stretol so svojím idolom, Pablom Picassom. Dalího tvorba bola v tom čase inšpirovaná kubizmom, ale postupne aj surrealizmom. Dalího veľkou inšpiráciou bola tvorba Sigmunda Freuda, predovšetkým kniha Výklad snov.
V roku 1929 sa Dalí dostal aj k tvorbe filmu. So svojím priateľom zo študentských čias, Luisom Buñuelom, nakrútili krátky film Andalúzsky pes, ktorý má výrazné surrealistické prvky. Tento film sa stretol s pozitívnou kritikou a znamenal pre nich prijatie do oficiálnej umeleckej skupiny surrealistov vedenej André Bretonom. V tom istom roku spoznal Dalí Galu (vlastným menom Elena Ivanovna Diakonova), ktorá sa stala jeho manželkou (to sa stalo v roku 1934) a neskôr aj „manažérkou“ a predovšetkým múzou. 30. roky boli pre Dalího veľmi plodné. Adaptoval paranoicko-kritickú metódu, prostredníctvom ktorej sa dostával do snového stavu, z ktorého čerpal inšpiráciu. Drogy k tvorbe nepotreboval, skôr vyhlasoval, že on sám je drogou. Členovia surrealistickej skupiny však neboli veľmi spokojní s Dalího pozitívnym postojom k fašizmu a glorifikáciou Adolfa Hitlera. Dalí tvrdil, že ho Hitler fascinuje len ako silná osobnosť, nie jeho politika a názory. Kvôli tomuto ambivalentnému postoju ho zo skupiny surrealistov vyradili.
Aj napriek tomuto Dalího popularita naďalej rástla. Po 2. sv. vojne spolupracoval s Johnom Henchom, dizajnérom v Disney, na animovanom filme Destino, ktorý v tom čase nebol dokončený kvôli nedostatku financií. V roku 2003 sa ho podarilo konečne dokončiť. Po návrate do Európy, konkrétne do dedinky Port Ligat, bol naďalej veľmi plodným umelcom. V jeho tvorbe sa začali objavovať religiózne motívy, ale fascinovala ho aj veda, konkrétne einsteinovská fyzika. Túto fúziu nazval „nukleárnym mysticizmom“. Dalí si bol vedomý jeho talentu a aj ceny, preto nemal problém pracovať aj pre komerčné firmy. Navrhol napríklad logo známej firmy na výrobu lízaniek Chupa Chups, tvoril obálky pre časopis Vogue. Medzi bizarnejšie diela patrí srdce zo zlata, rubínov, diamantov a iných drahých kameňov, v ktorom bol zabudovaný mechanizmus. Srdce tak pulzovalo podobne ako živé ľudské srdce. Vytvoril aj hologram nemenej excentrického hudobníka, Alicea Coopera.
V roku 80. rokoch minulého storočia sa jeho zdravie rapídne zhoršovalo. Nebol už schopný poriadne udržať štetec v ruke, čo viedlo k depresiám. K celkovému rozpoloženiu negatívne prispela aj smrť jeho manželky Galy v roku 1982. Posledným známym dielom je obraz Chvost lastovičky (1983) inšpirovaná matematickou teóriou katastrof Reného Thoma. Posledné roky prežil na zámku v Púbole. Zomrel 23. januára 1989 na zástavu srdca.