Všeobecná deklarácia o kultúrnej rozmanitosti bola prijatá 21. mája 2001 a podporuje ju OSN a UNESCO. Deň nám poskytuje príležitosť na podporu záujmu o iné kultúry, vzájomný dialóg, harmóniu a možnosť dozvedieť sa viac o význame kultúrnej rozmanitosti. To všetko je impulzom pre organizovanie kultúrnych podujatí a aktivít, rozvoj cestovného ruchu a ochranu kultúrneho dedičstva.
Kultúra
Rozmanitosť a tolerancia rozmanitosti sú základným princípom rozvoja, sociálnej kohézie a mierového spolužitia. Cieľom spolu siedmich medzinárodnoprávnych nástrojov UNESCO je zachovať kultúrnu rozmanitosť a prostredníctvom ňou vytváraných intelektuálnych, emocionálnych, morálnych a duchovných hodnôt dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a zmierniť chudobu. UNESCO podporuje zachovanie neživej i živej kultúry, ako aj rozvoj tvorivosti a medzikultúrneho dialógu.
Rozmanitosť kultúrnych prejavov, kľúčová charakteristika kultúrneho piliera UNESCO, je od r. 2005 predmetom samostatnej medzinárodnej zmluvy - Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.
Kultúrne lokality SR v Zozname svetového dedičstva
⛪️ Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993)
⛪️ Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993, Španielsko-Sevilla, 2009)
⛪️ Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993)
⛪️ Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000)
⛪️ Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (Kanada-Quebec, 2008)
Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia
Rozvoj slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice bol už v stredoveku spojený s bohatými rudnými žilami a ich využívaním. Mesto malo veľkú rozlohu už v 13. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou tohto centra technickej vzdelanosti je dodnes reprezentatívna urbanistická štruktúra s výnimočnou architektúrou, charakteristickými goticko-renesančnými meštianskymi domami, objektmi prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe a osídlením, spojeným s banskou činnosťou, radnicou, sakrálnymi stavbami (kostol sv. Kataríny) a fortifikačným systémom. Jedinečné technické pamiatky, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd, ako sú napríklad štôlne, veže, vodné nádrže a celý technický systém spojený s využívaním vodnej energie, zabezpečujúcej chod banských mechanizmov, patria medzi svetové unikáty.
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec predstavuje typ dedinského sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred tradične využívanej krajiny s poľami a pasienkami. Je to v rámci karpatského regiónu najlepšie zachované sídlo svojho druhu.
Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia
Architektonická dominanta Spišského hradu predstavuje jedinečný urbanisticko- krajinársky súbor vyrastajúci z vápencového brala. Patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól predstavuje už v románskom období sídlo cirkevnej správy Spišská Kapitula. Súčasťou lokality je i podhradské mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, a obec Žehra so svojím ranogotickým kostolom sv. Ducha s vzácnymi stredovekými freskami. Tento súbor vytvára unikátny kompozičný celok.
Historické jadro Levoče bolo založené v 13. a 14. storočí v rámci opevnenia. Väčšina lokality je zachovaná a obsahuje kostol sv. Jakuba zo 14. storočia s desiatimi oltármi z 15. a 16. storočia a pozoruhodnou zbierkou polychrómnych prác v neskorogotickom štýle. Oltár vysoký 18,6 metra, ktorý postavil okolo r. 1510 Majster Pavol, je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.
Historické jadro mesta Bardejov
Historické jadro mesta Bardejov predstavuje ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13.-14. storočí. Jeho koncept je zachovaný dodnes. Bardejovské meštianske domy majú svoj základ v prvej polovici 15. storočia, kedy ich bolo v meste asi 500. Obkolesujú trhové námestie a predstavujú rozvinutú meštiansku kultúru, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. V tejto súvislosti je dochované i židovské suburbium, jediný zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga z konca 18. storočia, vybudované plánovito podľa talmudistických predpisov.
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka
Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Drevené kostoly sa vyskytujú v mnohých krajinách, kde prírodné podmienky zabezpečili drevo ako dostupný a vhodný stavebný materiál. Na východnom Slovensku sa nachádza súbor 27 drevených kostolíkov, ktorý bol už v r. 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Najstarším z nich je rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, ktorý pochádza údajne z roku 1500. V kostolíkoch sa dodnes konajú bohoslužobné obrady. Originálna drevená architektúra v Karpatskom oblúku dokumentuje styk východnej/byzantskej a západnej/latinskej kultúry, pretavených do regionálnych zvláštností. Zároveň predstavuje symbiózu ľudového a profesionálneho staviteľstva a odráža kontext doby svojho vzniku. Evanjelické kostoly slúžia aj ako príklad konfesionálnej tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburského odporu.