23. máj si pripomíname ako Svetový deň korytnačiek (The World Turtle Day) od roku 2000, kedy bol po prvýkrát iniciovaný organizáciou American Tortoise Rescue, venujúcou sa záchrane a ochrane korytnačiek. Bola založená v roku 1990 v meste Malibu v americkom štáte California. Skupina sa venuje aktivitám, ktorými podnecuje zvyšovanie záujmu o záchranu ohrozených korytnačiek vo svete a upozorňuje na spôsoby, ktorými každý z nás može prispieť k záchrane týchto milých, hoci často démonizovaných ohrozených zvierat. V duchu tohto pamätného dňa mnohé ochranárske združenia organizujú aktivity, ktorými chcú vzdať primeranú úctu týmto pozoruhodným tvorom.
American Tortoise Rescue je nezisková organizácia, ktorej cieľom je záchrana, rehabilitácia, ochrana a adopcia všetkých druhov suchozemských a morských korytnačiek.
V roku 2006 sa korytnačkám po celom svete dostávalo výnimočnej pozornosti, pretože Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2006 za Rok korytnačiek - 2006 the Year of the Turtle - s cieľom zburcovať medzinárodnú verejnosť vzhľadom na kritickú situáciu siedmich druhov morských korytnačiek, ktorým hrozí vyhynutie.
Dnes žije na svete asi 300 druhov korytnačiek. Ich jedinými prirodzenými nepriateľmi sú väčšie druhy žralokov no žiaľ aj človek, ktorý ju už neraz takmer vyhubil kvôli mäsu a pancieru. Ľudia jej však škodia aj neúmyselne: znečistením morí a oceánov odpadom, alebo rybolovom, kedy často uviazne v sieti spolu s rybami. Deň podnecuje k zvýšeniu záujmu o záchranu ohrozených druhov korytnačiek vo svete. Sú to plazy, ktoré sú najviac postihnuté obchodom, sú odchytávané tiež pre jedlo a priemysel.
Najstaršia korytnačka sa dožila 176 rokov a volala sa Harriet. Išlo o samicu korytnačky slonej. Za najväčšie korytnačky sa považujú morské korytnačky. Doteraz najväčší nájdený jedinec mal telo dlhšie, ako 3 m a vážil 916 kg. Medzi najmenšie patria Muhlenbergova, ktorá dorastá do 10 cm a taktiež aj korytnačka škvrnitá, tá dorastá do dĺžky 8 cm. Tieto zaujímavé stvorenia žijú na každom svetovom kontinente, okrem Antarktídy. Sú známe práve tým, že migrujú a preplávajú aj tisíce kilometrov, ale stále sa vedia vrátiť na miesto, kde sa vyliahli. To, či sa vyliahne samička alebo samček závisí od teploty, v ktorej sa vajíčka nachádzajú.
Korytnačka močiarna je chráneným pôvodným druhom našej fauny. V súčasnosti je zaradená v Červenom zozname obojživelníkov a plazov Slovenska, kde je evidovaná ako kriticky ohrozená, keďže na našom území žije už len niekoľko stoviek jedincov.
Prečo počet korytnačiek klesá?
Príčin ich úbytku spôsobuje narušovanie prirodzených biotopov, nepriaznivé klimatické faktory, ľudské aktivity či konkurenčné vzťahy s inými druhmi. Významný je negatívny vplyv nepôvodných druhov živočíchov, najmä korytnačky písmenkovej ozdobnej.
Agresivní príšelci
Nepôvodné druhy sladkovodných korytnačiek môžu predstavovať pre korytnačku močiarnu potravnú a stanovištnú konkurenciu. Môžu byť agresívnejšie a dominantnejšie pri získavaní potravy, ako aj obsadzovaní nových stanovíšť.
Ak budete chvíľu pozorovať okolie, možno nejakú korytnačku uvidíte. Ale korytnačka močiarna to nebude.