12. mája 1820 sa narodila Florence Nightingale, sociálna reformátorka, štatistička a zakladateľka moderného ošetrovateľstva.
Začiatky
Jej rodičia William Edward a Frances Nightingalovci boli zámožní, vzdelaní a vplyvní. Precestovali veľkú časť Apeninského poloostrova a počas cesty sa im narodili dve dcéry, staršia Parthenope a mladšia Florence.
V detstve bývala Florence často chorá. Napriek tomu, že bola dievča žijúce v 19. storočí, získala od otca výborné vzdelanie - študovala matematiku, štatistiku, históriu, filozofiu, literatúru, etiku a náboženstvo.
Pri európskych cestách s rodičmi stretla feministku Mary Clark. Vďaka nej prijala myšlienky feminizmu. Chcela sa starať o tých, ktorí to potrebujú a stať sa ošetrovateľkou.
Rodičia s jej názormi nesúhlasili, v tej dobe sa mladá žena mala dobre vydať a starať sa o muža a deti. Jej návštevám nemocníc ale nebránili a ona si pri nich robila podrobné poznámky.
Postupne sa rodičia s jej plánmi zmierili a Florence odišla študovať do Nemecka, keď mala 31 rokov. Po štúdiu odišla pracovať do Paríža a v roku 1853 sa vrátila do Anglicka.
V Inštitúte pre starostlivosť o nemocné dámy zaviedla viacero zmien - výťah s jedlom na poschodie, signalizačné zvončeky pre pacientov a rozvody teplej vody na všetkých poschodiach.
Krymská vojna
Najväčším a najvýraznejším prejavom jej angažovania sa pre profesiu bola účasť v Krymskej vojne. Prepukla v marci 1854 medzi Britániou, Francúzskom a Tureckom proti Rusku. Britský minister vojny Sidney Herbert vyslal Nightingale na Krym. Odcestovala tam 21. októbra 1854 s 38 dobrovoľníčkami.
Stav nemocnice v Scutari bol oveľa horší ako bolo dovtedy známe. Štyria z piatich vojakov zomierali v nemocnici, nie na bojisku. Na zemi ležali nahí vojaci bez starostlivosti a základnej hygieny. Nemocnica bola zamorená krysami a blchami. Najčastejšími príčinami úmrtí bol týfus a cholera.
Po svojom príjazde s pomocou menej zranených vojakov nemocnicu vyčistili a začali sa o ranených vojakov starať. Tí dali sestrám prezývku Banda anjelov.
Florence pracovala aj v noci, chodila za pacientmi s lampou a volali ju Dáma s lampou.
Reformátorka
Florence si bola vedomá toho, že ako žena bude ťažko presadzovať nejaké zmeny. Vybrala si preto osobné stretnutie s kráľovnou Viktóriou a princom Albertom a navrhla vytvorenie komisie pre reformy vojenského zdravotníctva. Kráľovná s tým súhlasila. Florence, ktorá bola vzdelaná v matematike a štatistike zhromaždila dáta z vojenských nemocníc, z ktorých vypracovala 800 stranovú správu pre členov komisie.
Po úspešnej reforme britskej armády sa v roku 1858 stala konzultantkou pre indickú armádu. Na tejto reforme pracovala 5 rokov a spracovala 2000 strán dotazníkov do 23 stranovej správy s tabuľkami a grafmi.
Jej práca tiež poslúžila pri zakladaní ošetrovateľstva v Amerike, v občianskej vojne pri organizovaní nemocníc. Poskytovala svoje znalosti aj pri francúzsko-pruskej vojne, vo vojne v Egypte, Sudáne a Južnej Afrike.
Návrat domov a ocenenia
Jej návrat do Británie 7. augusta 1857 bol triumfálny. Florence Nightingale obetovala celý život podpore ošetrovateľstva. Založila školu pre zdravotné sestry nesúcu jej meno.
Počas života získala viacero vyznamenaní - napríklad nemecký kríž "Za zásluhy", francúzsky kríž "Za zranenie v boji", od kráľovnej "Kráľovský Červený kríž" a ako prvá žena v histórii "Rad za zásluhy pre britské impérium". Medzinárodný červený kríž založil na jej počesť Medailu Florence Nightingale v roku 1912. Deň jej narodenia je Medzinárodným dňom zdravotných sestier. Sestry celého sveta zakončujú štúdium tzv. sľubom Florence Nightingale, ktorým sa zaväzujú dodržiavať zásady ošetrovateľskej práce.
Florence Nightingale zomrela 13. augusta 1910 po dlhej chorobe.