15. mája v roku 1921 sa ako piate z deviatich detí narodil Alexander Trizuljak, slovenský sochár a umelec.
Vzdelanie a tvorba
Popis osobného života a vzdelania Alexandra Trizuljaka nájdete vo výbornej keške Alexander Trizuljak umiestnenej v Horskom parku.
Aby sme sa úplne neopakovali, zameriame sa na jeho fungovanie v komunistickom režime a na dve menej známe diela umiestnené v Bratislave.
Vzťah s komunistickým režimom
Štátne objednávky v štýle socialistického realizmu mu dávali možnosť navrhovať sochy do verejných priestorov v monumentálnych rozmeroch. To vyhovovalo aj jeho predstavám, keďže realistická škola, ku ktorej ho viedli v Prahe, presne vyhovovala vtedajším požiadavkám.
Jeho umenie v tom čase by sa dalo nazvať angažovaným, ale nie ideologickým. Tým, že nikdy nebol členom komunistickej strany, ho čisto ideologické zákazky obchádzali.
Keď sa v šesťdesiatych rokoch pomery uvoľnili, naštartovali sa aj jeho aktivity súvisiace s prežívaním viery. V spise, ktorý sa nachádza v dokumentoch ŠtB, sa o Trizuljakovi píše, že udržiaval kontakty s biskupom Lazíkom a komunikoval s ním o výstavbe kostolov či chodieval na návštevy k Svätému Otcovi do Ríma.
V roku 1972 dostal Trizuljak hodinovú výpoveď z Vysokej školy výtvarných umení, kde pôsobil viac ako dvadsať rokov. Nepomohla mu ani povesť autora Slavína a jeho reputácia bola kvôli spomínaným náboženským aktivitám pošramotená. Od tej chvíle už Trizuljak nezískal na dlhšie obdobie žiadnu väčšiu štátnu objednávku. V sedemdesiatych rokoch totiž svoju činnosť rozbehli takzvané umelecké komisie, ktoré mali na starosti rozdeľovanie týchto zákaziek. Trizuljak tak prišiel aj o miesto docenta na vysokej škole, aj o prácu na monumentálnych dielach a musel čeliť existenčným ťažkostiam.
V osemdesiatych rokoch došlo k jeho čiastočnej rehabilitácii a Trizuljak sa opäť dostal aj k verejným zákazkám. Jednou z posledných je Reliéf spravodlivosti na Najvyššom súde v Bratislave. Ešte z čias štúdia v Prahe si osvojil umelecký postup, v ktorom do svojich diel vkladal skryté metafory. V tomto reliéfe ide o postavu pastiera, ktorý nesie na pleciach baránka.
Trizuljak umiera 15. októbra 1990. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.
Janko a tátoš / Slncový kôň
Plastika Janko a tátoš / Slncový kôň (1963) sa nachádza v parku na Račianskom mýte. Je súčasťou sochárskej výzdoby vtedajšieho sídliska Februárka, a je v nej prepojená túžba po letoch do vesmíru s ríšou rozprávok.
Pozdrav vesmíru / Človek vo vesmíre / Astronaut
Dielo Pozdrav vesmíru / Človek vo vesmíre / Astronaut sa nachádza pri experimentálnom obytnom dome na Hečkovej 18 v Rači. Je to kombinácia abstraktnej kompozície s figúrou.
Úloha
Úvodné súradnice vás privedú k poslednému spomínanému dielu, "Pozdrav vesmíru / Človek vo vesmíre / Astronaut". Choďte pod zvislé "rúry" a pozrite sa hore. Uvidíte, že niektoré sú duté a niektoré nie.
"A" je počet rúr dutých po celej výške (vidíte cez ne)
"B" je počet rúr, ktoré duté nie sú (nevidíte cez ne)
Keška sa nachádza na súradniciach: N 48° 12.(2*A-2*B)(A+B)(A) E 17° 7.(2*A-B)(A)(2*B)
Finál je na odľahlejšom mieste, snáď nám o tentokrát odpustíte.