V tieto májové dni si celá Európa a možno povedať, že aj celý svet pripomína 77. výročie porážky fašizmu a ukončenia II. svetovej vojny. Išlo o vojnový konflikt, ktorý svojím rozsahom, obeťami na ľudských životoch i ekonomickými škodami nemá v dejinách ľudskej civilizácie obdobu. Išlo o vojnový konflikt, ktorého ukončenie znamenalo prekreslenie celej mapy Európy a významné ovplyvnenie života európskych národov nasledujúce desaťročia.
Ukončenie tohto vojnového konfliktu si v súčasnosti jednotlivé národy Európy pripomínajú 8. mája. V ruskej federácii, ako aj v ďalších krajinách bývalého sovietskeho zväzu, si v tejto súvislosti pripomínajú 9. máj ako ukončenie veľkej vlasteneckej vojny a tento deň nazývajú dňom víťazstva.
Ôsmy alebo deviaty?
V bývalom Československu, ako aj v ďalších krajinách, ktoré patrili do tzv. sovietskej sféry vplyvu, sa za Deň porážky fašizmu taktiež považoval 9. máj. Po spoločensko-politických zmenách v Európe na konci osemdesiatych rokoch minulého storočia došlo k zmene a k posunu pripomínania si týchto udalostí z 9. na 8. mája. V Slovenskej republike je tak dnes 8. máj štátnym sviatkom, a teda dňom pracovného pokoja v kalendári označený ako Deň víťazstva nad fašizmom. Toto rozhodnutie prijala Národná rada Slovenskej republiky v júni 2006.
molotov-Ribbentrop
Je to zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a sovietskym zväzom (zssr) vedeným stalinom. Hitlerovi sa vďaka tejto zmluve podarilo nielen získať dôležitého spojenca, ale garantovať aj jeho neutralitu v pripravovanej vojne. Pakt vznikol z iniciatívy Nemecka, po tom, čo dva dni pred jeho uzavretím (21. augusta 1939) stroskotali rokovania o vojenskej spolupráci zssr so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Pakt a ďalšie dodatky (oficiálne bolo zverejnených len prvých 7 článkov Paktu) podpísali ministri zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a viačeslav molotov za prítomnosti stalina s dátumom 23. augusta 1939 v Moskve. Ďalšia tajná dohoda (dodatok k pôvodnej) rovnakých zmluvných strán, potvrdzujúca spoluprácu, bola podpísaná približne o mesiac neskôr - 28. septembra 1939.
Začiatok vojny
Je všeobecne známe, že za začiatok II. svetovej vojny je považovaný 1. september 1939, keď hitlerovské vojská napadli Poľsko.
Následne, o 16 dní 17. septembra 1939 napadol Poľsko aj sovietsky zväz a po 20 dňoch bolo rozdelenie Poľska medzi dvoch agresorov dokončené. červená armáda zajala vyše 350.000 zajatcov a na obsadenom území rozbehli represie, ktoré používajú na obsadených územiach dodnes. Usporiadali tiež spolu s Nemcami spoločnú vojenskú prehliadku v Brest-Litovsku.
Slávna oslobodenecká červená armáda ešte stihla napadnúť 30. novembra 1939 Fínsko vo vojne známej ako Zimná vojna, ktorá sa skončila v roku 1940 podpísaním "mierovej dohody". 17. júna 1940 obsadili Lotyšsko. To isté spravili v Estónsku a Litve. Z pobaltských štátov odvliekli, zabili alebo uväznili státisíce ľudí. V tej dobe ešte predstavitelia sovietskeho zväzu stále verili, že pakt molotov-Ribbentrop platí, Nemecko na nich nezaútočí a budú si môcť vziať svoju časť Európy, ako sa dohodli.
Politicky a samozrejme aj vojensky dosahovala nemecká expanzívna politika v prvých rokoch vojny značné úspechy. To bolo umožnené hlavne tým, že sovietsky zväz dlho neveril, že naňho Nemecko zaútočí (viď molotov-Ribbentrop). Až 22. júna 1941 napadlo nacistické Nemecko aj sovietsky zväz.
Nemci víťazili na všetkých frontoch. Na prelome rokov 1941 - 1942 odrazili sovietske vojská nemecký postup na Moskvu, čím vzbudili nádeje na obrat vo vojne. Ten znamenala až bitka o stalingrad v roku 1943 a následne najväčšia tanková bitka v dejinách - bitka o mesto Kursk. Touto bitkou v lete 1943 prebral sovietsky zväz strategickú iniciatívu vo vojne a nemecké vojská boli nútené postupne ustupovať z okupovaných území. Na prelome rokov 1942 - 1943 boli úspešní západní spojenci na území severnej Afriky ako aj v bitke o Sicíliu. Veľmi významné bolo ich vylodenie v Normandii v júni 1944, čím otvorili západný front.
Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN) prostredníctvom rezolúcie číslo 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo oba dni 8. a 9. mája za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých obetí druhej svetovej vojny. OSN zároveň vyhlásila potrebu si tieto dva májové dni pripomínať jednak z dôvodu vzdania úcty všetkým obetiam, ale aj ako príklad varovania pre budúcnosť. Varovania, aby ľudstvo už nikdy nedopustilo také tragické udalosti, ktoré nástup fašizmu a nacizmu v Európe a následný vojnový konflikt spôsobili.
Ku keške
Pozývame vás na krátku prechádzku po známej Partizánskej lúke.
Stage 1: Stĺp. Pod motýľmi je tabuľa s textom. Roky na nej sú 19AB - 20CD.
Stage 2: Lavičky pri potoku. Na súradniciach nájdite lavičky. F je počet lavičiek kopírujúcich tok potoka, G je počet lavičiek kolmých na tok potoka.
Stage 3: Pamätník. V čom sa zrodí sloboda? Jedno slovo, v tvare ako je na pamätníku, jeho číselná hodnota je IJ.
Stage 4: Delo. Námer na dele. Číslo najviac vľavo (absolútna hodnota) je KL, najväčšie číslo je MNOP.
Finál:
N 48 1C.(A-B)(D-M)(F-G)
E 17 0(I).(J-K)(L+N+O)(I*2)