29. mája 1917 v Brooklyne, Massachusetts sa narodil John Fitzgerald Kennedy, 35. prezident Spojených štátov amerických. Zomrel 22. novembra 1963 pri atentáte v Dallase, Texas.
Rodina
Narodil sa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami írskeho pôvodu Josepha Kennedyho a grófky Rose Fitzgeraldovej Kennedyovej. Mal sedem mladších súrodencov a jedného staršieho brata. Otec v deťoch úspešne budoval mimoriadnu ctižiadostivosť, súťaživosť a snahu za každú cenu vyhrať.
Zdravie
Počas celého detstva a dospievania John prekonal azda všetky možné detské choroby. S menšími či väčšími prestávkami v mladosti mal zdravotné problémy takmer stále, napr. kolitídu. Neskôr mu lekári diagnostikovali Addisonovu chorobu, ktorá mu ničila imunitný systém - pravdepodobne ako následok liečby kolitídy kortikoidmi. Dlho sa myslelo, že problémy s chrbticou mal zo zranenia vo vojne. V skutočnosti to bol pravdepodobne tiež následok liečby kolitídy steroidmi.
Druhá svetová vojna
Po absolvovaní Choate School vo Wallingforde, štát Connecticut, nastúpil Kennedy so starším bratom Josephom ml. na Harvard, kde študoval politické vedy a medzinárodné vzťahy. V roku 1940 absolvoval s vyznamenaním a jeho dizertačná práca „Prečo Anglicko spalo“ sa stala vďaka jeho otcovi bestsellerom. V roku 1941 nastúpil aj napriek svojmu zlému zdravotnému stavu do armády v hodnosti podporučíka a počas 2. svetovej vojny sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna v Tichom oceáne.
Čln PT-109 sa potopil pri Šalamúnových ostrovoch, odkiaľ sa mu podarilo s pomocou člena Kráľovského námorníctva Nového Zélandu podporučíka Reginalda Evansa odoslať zašifrovanú správu a spolu s posádkou sa zachránil.
Kariéra po vojne
Po vojne pracoval ako reportér. Jeho politická dráha začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1947 sa vo veku 29 rokov stal senátorom.
V roku 1949 prezident Harry Truman začína zbrojiť, americkí vedci vyvíjajú vodíkovú bombu. Všeobecné spoločenské vedomie nepovzbudí ani vojna v Kórei (1950 - 1953) a po celých USA proti nej prebiehajú demonštrácie. V januári 1953 nastupuje ako prezident Dwight Eisenhower. Eisenhower sa síce stavia odmietavo k segregácii, ale jeho ústupková politika a nerozvážna povaha k zmenám na juhu neprispievajú. Práve Kennedy bol veľkým kritikom pasívnej politiky Eisenhowerovej vlády.
V roku 1953 sa oženil s Jacqueline Bouvierovou. V tej dobe sa Kennedy intímnejšie zoznámil s Audrey Hepburn a neskôr aj s Marilyn Monroe, no neboli to jeho jediné milenky. S Jackie sa zasnúbil až 23. júna 1953 a 12. septembra sa v kostole Panny Márie v New Porte vzali.
V roku 1954 absolvoval John zložitú operáciu chrbtice, ktorá ho takmer stála život, no jeho manželka ho v tej dobe podržala a starala sa o neho. V tom období napísal Kennedy svoju prvú knihu „Profil odvahy“, ktorá bola ocenená Pulitzerovou cenou.
Prezident
V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post prezidenta. Proti nemu postavili republikáni Richarda Nixona. V novembri 1960 dosiahol tesnou väčšinou výhru v prezidentských voľbách.
Od začiatku sa zameral na dozvuky hospodárskej krízy z rokov 1960/1961. Najväčším vnútropolitickým problémom Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva. V zahraničnej politike sa Kennedy snažil o zlepšenie vzťahov medzi USA a ZSSR. Keď sa v roku 1959 dostal na Kube k moci Fidel Castro, poprední americkí politici začali pracovať na jeho zvrhnutí.
V roku 1961 začal nákladný vesmírny program, kongres schválil i jeho úsilie o pristátie Američanov na Mesiaci, čo sa podarilo roku 1969.
Podporoval zvýšené výdavky na zbrojenie a americkú intervenciu na Kube v roku 1961. Odsúhlasil akciu, pri ktorej sa Američanmi vyzbrojení kubánski exulanti vylodili v Zátoke svíň.
Na jeseň roku 1962 došlo k nebezpečnej situácii. V októbri zistili americké prieskumné lietadlá, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na Kube svoje atómové rakety stredného doletu, schopné zasiahnuť územie USA. Kennedy sa rozhodol pre námornú blokádu Kuby. Sovietski a kubánski vodcovia vyhlásili pohotovosť svojich vojsk, celý svet sa pripravoval na tretiu svetovú vojnu.
V auguste 1963 demonštruje 200 000 ľudí pri Lincolnovom pamätníku vo Washingtone. Objavuje sa nová forma protestu - nenásilie; politika černošského vodcu Martina Luthera Kinga.
Kennedy kládol veľký dôraz na angažovanosť jednotlivých Američanov v zmysle svojho vlastného výroku: „Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu“.
22. novembra 1963 bol o 12:34 Kennedy pri návšteve texaského Dallasu cestou na letisko na Dealey Plaza postrelený dvomi ranami z pušky a o pol hodiny neskôr zomiera v dallaskej nemocnici. Strelcom bol Lee Harvey Oswald, bývalý príslušník United States Marine Corps, ktorý bol vo väzení takisto zastrelený. Okolnosti zločinu zostali plné dohadov a rôznych konšpiračných teórií.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu Veľvyslanectvo USA na Slovensku.
Finál
Súradnice získate dešifrovaním tejto správy, overovač nie je potrebný.
KXIEYURYTUHEYFSKREQDYOQKBAQABSVPUWNO
EONBWEBMBNEHEWQKONDSZOTUDWOYREBONBWE
DWOYBSVPUCHBDSBSVPUCHBDS