24. decembra 1818 Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe po prvýkrát uviedli svoju vianočnú koledu Tichá noc. Vtedy ešte netušili, že jej kúzlo pretrvá mnoho desaťročí.
Text / Báseň
Počas celého roku 1816 prevládalo v Európe mimoriadne chladné počasie. Spôsobené bolo erupciou sopky Tambora v Indonézii rok predtým. Krutá zima bola aj v Mariapfarre. Ako pomocný kňaz musel byť Mohr vo dne v noci pripravený vyraziť za svojimi farníkmi. Podlomilo to jeho zdravie, čo sa prejavilo tým, že ochorel na tuberkulózu.
Na základe legendy, vždy, keď Joseph Mohr vstúpil do budovy fary v Mariapfarre, jeho pohľad spočinul na obraze madony s dieťaťom. Práve tento obraz je považovaný za zdroj jeho inšpirácie pre báseň Tichá noc. Napísal ju v roku 1816 v nemčine a pôvodne mala 6 slôh. Mohr jej však neprikladal väčší význam. Už nasledujúci rok bol nútený z dôvodu svojho zhoršujúceho sa zdravotného stavu z drsného horského prostredia Mariapfarru odísť. Stal sa pomocným kňazom v Oberndorfe. Býval v skromnej izbe jedného z miestnych domov. Stravoval sa v dedinských hostincoch a splynul tak s prostým ľudom. Jeho vianočná báseň postupne zapadla prachom.
Stretnutie s Franzom Xaverom Gruberom
V Oberndorfe sa Mohr spriatelil s učiteľom Franzom Xaverom Gruberom, ktorý bol od neho o päť rokov starší. Narodil sa v rakúskom meste Hochburg-Ach a tiež pochádzal z chudobných pomerov. Franz bol hudobne nadaný, čo si povšimol jeho učiteľ a zadarmo mu poskytoval vzdelanie v tejto oblasti. V roku 1807 priviedla kariéra Franza do Arnsdorfu, kde popri práci učiteľa pôsobil aj ako organista a kostolník.
Na Vianoce roku 1818 Mohr ukázal Gruberovi báseň, ktorú pred dvoma rokmi napísal. Poprosil ho, aby k nej skomponoval vhodnú melódiu. Svedčilo to o ich pevnom priateľstve, veď napokon aj samotný Mohr bol veľmi dobrým hudobníkom. Gruber melódiu skomponoval pre gitaru. Podľa legendy bol miestny organ poškodený, jeho mechy ohrýzli myši. Dlhé roky sa teda predpokladalo, že gitara bola iba náhradou za organ. Pravdepodobnejšie však je, že Mohr s gitarou počítal už skôr.
Uvedenie a úspech
Vianočná pieseň venovaná jednoduchým ľuďom tak zaznela v sprievode obyčajného, pre prostredie kostola netradičného, nástroja. Mohr a Gruber ju preto nepredstavili počas štedrovečernej omše, ale až po nej. Koledu spievali obaja, pričom Mohr hral na gitare. Gruber piesni neprikladal osobitný význam a označil ju iba za „jednoduchú kompozíciu“. Nezachoval sa dokonca ani jej pôvodný notový záznam. Pôsobivá a pritom jednoduchá melódia sa ale všetkým vryla do pamäti.
Rukou písaný text skladby sa rýchlo šíril a koledu začali pokladať za tirolskú ľudovú pieseň. Tichá noc čoskoro prenikla do celého Rakúska, nemeckých štátov a do Anglicka. Existujú dokonca záznamy o tom, že v roku 1839 ju skupina putovných ľudových spevákov spievala na Wall Streete. Nikto však nevedel, kto je jej autorom. O pôvode piesne začali vznikať rôzne legendy. Okrem iného sa predpokladalo, že ju skomponoval samotný Mozart.
Zázrak v zákopoch
Vizionársky text Tichej noci, vyjadrujúci túžbu po mieri pre celý svet, sa v plnej miere prejavil v roku 1914. Bolo to v čase, keď vojenský konflikt, ktorý sa neskôr ukázal ako dovtedy najkrvavejší, trval už niekoľko mesiacov. Na západnom fronte proti sebe stáli Nemci a Briti. Na Vianoce zo zákopov zneli koledy a Tichá noc sa spievala na obidvoch stranách.
V tejto sviatočnej atmosfére vyšiel jeden nemecký vojak bez zbrane na územie nikoho a svojich nepriateľov vyzval, aby spoločne oslávili Vianoce. Skutočne sa tak aj stalo a vojaci oboch strán si medzi sebou dokonca začali vymieňať malé darčeky. Aspoň na krátky čas ľudskosť zvíťazila nad nezmyselnosťou vojny. Udalosť vošla do dejín ako Vianočné prímerie. Hoci sa po sviatkoch znovu rozpútalo vojnové peklo, spomienka na vianočný zázrak spojený s Tichou nocou pretrvala.
