13. decembra 1816 sa v Lenthe v Prusku Ernst Werner von Siemens, nemecký vynálezca a priemyselník. Bol priekopníkom elektrotechnického priemyslu a svojimi mnohými objavmi značnou mierou prispel k technologickému pokroku.
Vstúpil do armády, aby mal prístup k vzdelaniu
Ernst bol najstarším zo 14 detí. Jeho otec pracoval ako farmár a správca majetku.
Ernst nedokončil školskú dochádzku. V roku 1834 vstúpil ako 17-ročný do armády, aby sa mohol vzdelávať v oblasti strojárstva. Jeho rodina totiž nemala dosť peňazí, aby mu štúdium zaplatila.
Siemens strávil krátky čas vo väzení v Magdeburgu za to, že sa zúčastnil na súboji medzi kolegami dôstojníkmi a vo svojej cele robil chemické pokusy. Tieto nelegálne pokusy viedli v roku 1842 k jeho prvému vynálezu - procesu galvanizácie.
Galvanizácia je elektrolytické nanášanie vrstvy kovu na vodivý povrch. Na bežné materiály, napríklad na meď, železo či hliník sa nanášajú tenké vrstvy ušľachtilých materiálov, čím sa zvyšuje ich odolnosť voči korózii, tvrdosť či elektrická vodivosť.
Keď ho v roku 1841 vymenovali do delostreleckých dielní v Berlíne, poskytlo mu to príležitosť na výskum, ktorý následne určil smer jeho celoživotnej práce.
Keď Siemens uvidel prvý model elektrického telegrafu, ktorý v roku 1837 vynašiel sir Charles Wheatstone, hneď si uvedomil jeho možnosti pre medzinárodnú komunikáciu a vymyslel ako ho vylepšiť.
Diaľkový telegraf
Jeho vynález ručičkového telegrafu v roku 1847, ktorý namiesto Morseovej abecedy používal ihlu na ukazovanie správneho písmena, viedol k založeniu dnes známej elektrotechnickej a telekomunikačnej Spoločnosti.
Werner ju založil spolu s mladým mechanikom Johannom Georgom Halskym. Spoločnosť sa vo svojich začiatkoch venovala výrobe a oprave telegrafov.
Spoločnosť dosiahla okamžitý úspech a jej majitelia založili pobočky v Berlíne, Londýne, Paríži, Petrohrade a ďalších veľkých mestách. Časom sa stala jednou z najväčších elektrotechnických výrobných spoločností v Európe.
V roku 1848, počas vojnových konfliktov s Dánskom pri Kieli, Spoločnosť položila prvú diaľkovú telegrafnú linku z Berlína do Frankfurtu. Linka mala až 500 kilometrov. Siemens dohliadal na kladenie liniek do ďalších častí Nemecka. V roku 1849 sa vzdal svojej funkcie a stal sa výrobcom telegrafov.
Aj s úspešnou Spoločnosťou pokračoval vo svojej výskumnej práci a v roku 1855 mu udelili patent na prenos telegrafných správ v opačných smeroch v rovnakom čase.
Gutaperča, ktorú v roku 1847 použil na izoláciu telegrafných káblov, sa neskôr vo veľkej miere uplatnila aj pri kábloch elektrického osvetlenia a umožnila aj kladenie prvých podzemných a podmorských telegrafných káblov.
Gutaperča je zaschnutá mliečna šťava zo stromov rodu gutaperčovník a rodu pajéna. Chemicky je podobná latexu, teda prírodnému kaučuku.
Dynamoelektrický princíp
V roku 1866 Siemens objavil dynamoelektrický princíp a vyvinul samobudiace dynamo, ktoré sa dalo uviesť do pohybu zvyškovým magnetizmom elektromagnetu, čím nahradilo nákladný neefektívny oceľový magnet.
V roku 1860 získal Siemens čestný doktorát na Berlínskej univerzite a v roku 1873 ho vymenovali za člena Kráľovskej pruskej akadémie vied v Berlíne.
V roku 1888 ho nemecký cisár Friedrich III. povýšil do šľachtického stavu s prívlastkom von.
Ernst Werner von Siemens zomrel 13. decembra 1892 vo veku 75 rokov, týždeň pred svojimi sedemdesiatymi šiestimi narodeninami, v Charlottenburgu v Nemecku. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka elektrickej vodivosti siemens (S).
