Édith Piaf (vlastným menom Édith Giovanna Gassion) bola francúzska speváčka, skladateľka a herečka. Patrí medzi najznámejšie francúzske speváčky. Etablovala sa najmä v hudobnom žánri šansón, no vystupovala aj v kabaretoch a muzikáloch. Jej život bol pomerne turbulentný, čo sa odrazilo aj v emotívnom prejave počas jej vystúpení. Inšpirovala mnohých skladateľov a učila viacerých mladých umelcov. Okrem spevu sa venovala aj herectvu a bola dobrou komediálnou herečkou v divadle a vo filme.
Narodila sa 19. decembra 1915 v Hôpital Tenon, nemocnici v Paríži. Podľa inej verzie sa narodila na ulici Belleville č. 72. Jej mamou bola Annetta Giovanna Maillardová, ktorá vystupovala ako pouličná speváčka pod umeleckým menom Line Marsa. Jej mama sa o ňu nestarala a dala ju do výchovy starej mame, ktorá sa taktiež o ňu dobre nestarala. Predtým, než jej otec, Louis Alphonse Gassion, odišiel bojovať na front počas 1. sv. vojny, vzal ju k jeho mame, ktorá mala na starosti nevestinec. Starali sa o ňu prostitútky a vychovávali ju. Malá Édith si k nim vybudovala vzťah a pokladala ich za rodinu. Keď mala tri roky, stratila zrak, čo bolo zapríčinené zápalom rohovky. Vedúca nevestinca sa išla so svojimi zamestnankyňami pomodliť k hrobu sv. Terézie z Lisieux. Modlitba mala svoj efekt – Édith začala opäť vidieť.
Keď mala Édith 14 rokov, začala vystupovať so svojím otcom, ktorý bol pouličným akrobatom, na pouličných predstaveniach. Zistili, že ak spieva ona, zarobia viac peňazí. Neskôr sa k nim pridala aj Simone „Mômone“ Berteaut, ktorá bol pre Édith spriaznenou dušou. Takto spoločne vystupovali ako trio a zarobili si dostatok peňazí na to, aby si mohli prenajať vlastné bývanie. Édith so Simone si prenajali izbu v Grand Hôtel de Clermont. V roku 1932 spoznala svoju prvú lásku, Louisa Duponta. Jemu sa veľmi nepáčilo, že Édith nemá poriadnu prácu a iba spieva na ulici. Jej sa však vystupovanie na ulici páčilo a Louisove pracovné ponuky odmietala. Vo februári 1933 sa im narodila dcéra Marcelle. Neschopnosť postarať sa o dcéru a hádky viedli k tomu, že Édith odišla od Duponta, spolu s dcérou a kamarátkou Mômone. Bývali v hoteli a často nechávali malú Marcelle samú bez dozoru. Louis si dcéru napokon vzal k sebe s tým, že ak ju chce Édith vidieť, musí sa vrátiť domov. Édith sa však nevrátila, hoci platila aspoň výživné. Marcelle neskôr zomrela vo veku dvoch rokov.
Spevácka kariéra Édith Piaf sa začala v roku 1935, keď ju na rohu ulíc Mac-Mahon a Troyon, neďaleko Víťazného oblúka, objavil Louis Leplée, majiteľ nočného klubu Le Gerny, ktorý jej ponúkol angažmán. Zároveň jej navrhol umelecké meno „Piaf“, čo v preklade znamená „malý vrabček“ vzhľadom na jej drobnú postavu (merala iba 142 cm). Leplée ju naučil základom vystupovania na javisku a odporučil jej nosiť čierne šaty, ktoré sa stali pre ňu typickým prvkom. Jej prvý koncert, ktorý Leplée zorganizoval a vo veľkom propagoval, pritiahol pozornosť mnohých vtedajších celebrít, vrátane herca a speváka Mauricea Chevaliera. Fenomenálny úspech viedol k vydaniu prvých dvoch nahrávok v roku 1936. 6. apríla Lepléeho zavraždili a ju podozrievali zo spoluúčasti na vražde. Obvinení ju napokon zbavili, hoci mali vraždu na svedomí ľudia, ktorí sa predtým pohybovali v jej okolí.
Poškodené renomé si napravila spoluprácou s textárom Raymondom Assom, ktorý bol zároveň aj jej milencom. Raymond zmenil jej pseudonym na Édith Piaf. Ten ju dostal do profesionálnych koncertných hál ako Alhambra, Bobino a ABC. Bola čoraz populárnejšou a venovala sa aj hraniu v divadle. Jean Cocteau pre ňu napísal hru (Le Bel Indifférent), ktorá sa stala hitom. Texty k piesňam si zväčša písala sama a spolupracovala so skladateľmi aj na hudbe. Počas nemeckej okupácie Francúzska vystupovala často pre nemeckých pohlavárov, keďže si ju veľmi obľúbili. Bola označovaná ako zradkyňa a kolaborantka, ale proti týmto tvrdeniam vystúpila jej sekretárka Andrée Bigard, ktorá bola členkou francúzskeho odboja. A hoci stále stavala jej kariéru na prvé miesto, pomáhala počas okupácie tým, ktorí to potrebovali. Či už židovským hudobníkom ako Michel Emer (zložil pre ňu skladbu L"Accordéoniste), alebo francúzskym väzňom v Nemecku.
Pomáhala aj mladým nádejným spevákom k naštartovaniu ich kariéry. V roku 1944 takto stretla Yvesa Montanda, s ktorým mala aj milostný románik. Po roku bol jedným z najpopulárnejších spevákov vo Francúzsku a s Piaf sa rozišiel, keď bol takmer rovnako slávny, ako bola ona. Jeden z jej najväčších hitov, pieseň La vie en rose, zložila v roku 1945. Bola to prvá pieseň, ku ktorej sama zložila hudbu a napísala text. Okruh jej priateľov nepovažoval túto skladbu za vydarenú, no to ju neodradilo, aby ju zaradila do svojho repertoáru. Za túto skladbu získala posmrtne v roku 1998 cenu Grammy Hall of Fame. V 50. rokoch pomohla aj známemu francúzskemu spevákovi Charlesovi Aznavourovi.
V jej živote bolo mnoho mužov, no osudových lások bolo iba zopár. V USA stretla v roku 1948 majstra v boxe Marcela Cerdana, ktorý bol síce ženatý a mal tri deti, no i napriek tomu sa s ňou ukazoval na verejnosti. Zahynul tragicky pri leteckom nešťastí. Túto tragédiu niesla Édith veľmi ťažko. 50. roky sa podpísali aj na jej zdravotnom stave. Prekonala automobilové nehody, bola závislá na alkohole a morfiu, a to zhoršovalo jej zdravotný stav. Posledným mužom v jej živote bol Grék Theofanis Lamboukas, kaderník, ktorý s ňou vystupoval ako spevák a herec pod umeleckým menom Théo Sarapo. V roku 1963 nahrala svoju poslednú pieseň, L"homme de Berlin. Bojovala s rakovinou pečene, s ktorou napokon prehrala 10. októbra 1963. Aj po smrti je naďalej veľmi populárna, jej život bol námetom pre viaceré filmy a dokonca bola po nej pomenovaná aj planétka, 3772 Piaf.