18. decembra 1787 sa v Libochoviciach narodil Jan Evangelista Purkyně, významný český fyziológ, lekár a entomológ. Je jedným zo zakladateľov cytológie vďaka svojmu objavu zloženia živočíšnych buniek s jadrami.
Štúdium
Jeho otec bol správcom šľachtického panstva. Zomrel, keď mal šesť rokov. Ako jedenásťročný odišiel Jan Evangelista na piaristické gymnázium v Mikulove, kde sa prejavil aj ako talentovaný huslista a spevák chórového zboru.
V dvadsiatich však z rádu odišiel. Živil sa ako vychovávateľ v urodzených rodinách a jeden zo zamestnávateľov ho usmernil k lekárstvu. Prácu O zření v ohledu subjektivním obhájil roku 1818.
Po promócii pracoval ako asistent pre anatómiu a fyziológiu, kvôli svojim vlasteneckým názorom sa však márne uchádzal o profesúru. Napokon bol v roku 1823 angažovaný na mimorakúskej univerzite, kde sa stal profesorom fyziológie a patológie vo vtedy pruskom meste Vratislav (dnešný poľský Vroclav).
Ďalší život
V tom istom roku sa Purkyně stretol s Wolfgangom Goethem, ktorého priateľstvo si veľmi vážil. V roku 1827 sa oženil s Júliou Rudolphi, s ktorou mal štyri deti. V roku 1832 získal výkonný mikroskop a na vroclavskej univerzite (kde ho ako „Rakúšana“ prijali najprv veľmi chladne) zriadil experimentálno-fyziologický inštitút, ktorý si čoskoro získal svetové renomé a bol označovaný za kolísku histológie v strednej Európe.
Jeden zo svojich najvýznamnejších objavov prezentoval Purkyně v roku 1837 na zjazde nemeckých prírodovedcov a lekárov v Prahe, na ktorom medzi prvými na svete prisúdil bunkám základný význam pre život. Vo Vroclave študoval Purkyně aj fyziológiu videnia, hmat a pocity závratu. V roku 1823 publikoval prácu o analýze odtlačkov prstov a v roku 1833 objavil potné žľazy.
V októbri 1849 bol Purkyné povolaný späť na lekársku fakultu v Prahe, kde založil fyziologický ústav. Po roku 1853 začala nad jeho výskumnou prácou prevažovať organizačná a národno-buditeľská činnosť i vydávanie časopisu Živa, ktorý založil. Stal sa členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti, viedenskej i parížskej akadémie vied (nabádal k vytvoreniu takejto akadémie i v Čechách), poslancom zemského snemu a nositeľom rytierskeho radu.
Zdravotníctvo ako verejný záujem
Purkyně presadzoval na tú dobu revolučnú myšlienku, že lekárstvo musí byť verejným záujmom s cieľom zabezpečiť zdravie a telesnú zdatnosť celého národa. Purkyně môže byť považovaný aj za priekopníka animovaného filmu. V roku 1861 nechal podľa svojich nákresov vyrobiť kotúč, zobrazujúci animovanú sekvenciu činnosti ľudského srdca - bol to prvý prípad použitia tejto techniky na vedeckú výučbu.
Ako jeden z mála českých vedcov prijal Purkyně Darwinovu evolučnú teóriu. Purkyně bol len niekoľko dní pred svojou smrťou rakúskym cisárom povýšený do rytierskeho stavu. Jan Evangelista Purkyně, považovaný za spoluzakladateľa cytológie, zomrel v Prahe a pochovaný je na vyšehradskom Slavíne.
