Werner Karl Heisenberg bol nemecký teoretický fyzik a jeden z hlavných priekopníkov teórie kvantovej mechaniky. Jeho prelomové objavy zverejnil v roku 1925 a v sérii ďalších vedeckých prác, spolu s vedcami Maxom Bornom a Pascualom Jordanom, formuloval maticovú mechaniku. Je známy aj pre jeho princíp neurčitosti, ktorý zverejnil v roku 1927. V roku 1932 bol ocenený Nobelovou cenou za fyziku za vytvorenie kvantovej mechaniky.
Narodil sa 5. decembra 1901 vo Würzburgu. Jeho rodičia boli Dr. August Heisenberg a Annie Weckleinová. Jeho otec bol profesorom strednej a modernej gréčtiny na Univerzite v Mníchove. Werner Heisenberg študoval v rokoch 1920 až 1923 fyziku a matematiku na Univerzite Ludwiga Maximiliana v Mníchove. Jeho učiteľmi boli Arnold Sommerfeld a Wilhelm Wien, obaja boli významní teoretickí fyzici. Potom študoval na Univerzite Georga Augusta v Göttingene. Doktorát získal v roku 1923 v Mníchove a habilitáciu dokončil habilitačnou prácou o Zeemanovom efekte v roku 1924 v Göttingene. Obdivoval Nielsa Bohra (vďačíme mu za jeho kvantový model atómu), s ktorým sa prvýkrát stretol v roku 1922 a v rokoch 1924 až 1925 s ním spolupracoval na Univerzite v Kodani. Výsledkom bola vedecká práca o kvantovo-teoretickej reinterpretácii kinematických a mechanických vzťahov. V tejto práci položil základy teoretickej kvantovej mechaniky a urobil kvantovo mechanický výpočet stavov hélia, pričom objavil existenciu jeho dvoch rôznych stavov.
Potom sa vrátil do Göttingenu, kde s Maxom Bornom a Pascualom Jordanom zhruba pol roka pracovali na formulácii maticovej mechaniky. Výsledkom bola práca s názvom Zur Quantenmechanik, inak známa aj ako Drei Männer Arbeit (práca troch mužov). Na jar 1926 bol Heisenberg pozvaný na tradičný seminár v Berlíne, ktorého sa zúčastnili najvýznamnejší nemeckí fyzici. Tu Heisenberg odprezentoval svoju teóriu a osobne sa stretol s Albertom Einsteinom. Rozhovor s ním mal pre Heisenberga veľký význam. V tomto roku sa Heisenberg zaoberal prácami Erwina Schrödingera, ktorý sa zaoberal atómovou teóriou z iného smeru. Pred Heisenbergom stál nový problém: ako možno v kvantovej mechanike matematicky vyjadriť dráhu elektrónu v hmlovej komore.
Na začiatku roku 1927 si šiel Heisenberg oddýchnuť na lyžovačku do Nórska. Tu mal konečne pokoj a v jeden neskorý večer prišiel na riešenie tohto problému. Spomenul si pritom na jeho rozhovor s Einsteinom, ktorý tvrdil, že predovšetkým teória rozhoduje o tom, čo sa môže pozorovať. Otázku si teda položil inak: Môžeme v kvantovej mechanike popísať situáciu, v ktorej sa elektrón približne, čiže s určitou nepresnosťou, nachádza na danom mieste a pritom má približne, čiže opäť s určitou nepresnosťou, danú rýchlosť a môžeme tieto nepresnosti eliminovať tak, aby sme sa nedostali s experimentom do problémov? Po pár výpočtoch bolo potvrdené, že sa takéto situácie dajú matematicky vyjadriť a pre nepresnosti platia také vzťahy, ktoré boli neskôr v kvantovej mechanike označené ako Heisenbergove princípy neurčitosti. Na základe kvantovej teórie vypracoval teóriu magnetizmu a feormagnetizmu, atómového jadra a fyziky elementárnych častíc, keď v roku 1932 objavil čisto teoreticky, že atómové jadrá sú zložené z protónov a neutrónov.
Počas druhej svetovej vojny zažíval Werner Heisenberg krušné chvíle. Teória relativity a kvantová mechanika boli označené za židovské vedy a boli zakázané. Heisenberg bol spoločne s Arnoldom Sommerfieldom, jeho učiteľom, vyšetrovaný. Heisenberg bol nakoniec zbavený obvinení. Stal sa dokonca vedúcim fyzikálneho Kaiser-Wilhelm inštitútu a členom „uránového projektu“. Keďže bol Berlín počas vojny intenzívne bombardovaný, tím a aj reaktor sa presťahovali do vínnej pivnice pod kostolom v Haigerlochu. Heisenberg síce poznal princíp atómovej bomby, ale neupozornil na možnosť konštrukcie takejto zbrane i napriek tomu, že bol vedúcim inštitútu a bolo jeho povinnosťou takéto veci oznamovať.
23. apríla 1945 prišiel do Haigerlochu americký batalión a celé jadrové zariadenie demontoval. Heisenberg ušiel na bicykli a dostal sa až do Urfeldu, kde mal letný domček. Tu ho 3. mája 1945 zajali a spolu s ostatnými členmi uránového projektu bol prevezený do Anglicka, neďaleko Cambridge. Tu sa všetci dozvedeli o zhodení atómovej bomby na Hirošimu. Táto správa všetkými otriasla.
Po prepustení zo zajatia sa v roku 1946 stal riaditeľom Kaiser-Wilhelm inštitútu v Göttingene, kde viedol jadrový výskum vo významných ústavoch západnej Európy (napríklad aj v Ženevskom CERNe). Začiatkom 50. rokov 20. storočia pracoval na formulácii jednotnej teórii poľa. Tejto teórii sa venoval najprv sám, neskôr aj s inými kolegami, takmer dvadsať rokov. V roku 1958 sa presťahoval do Mníchova, kde pôsobil v Max-Planckovom inštitúte ako riaditeľ až do svojho dôchodku v roku 1970. Zomrel o šesť rokov neskôr, 1. februára 1976.
Zaujímavá popkultúrna perlička na záver: ak ste si počas čítania listingu vraveli, že vám je toto meno odniekiaľ známe, tak by ste ho mohli poznať zo seriálu Breaking Bad, v ktorom si hlavný hrdina seriálu vybral svoj pseudonym práve podľa tohto fyzika.
