Tycho Brahe (narodený ako Tyge Ottesen Brahe) bol dánsky astronóm, astrológ a alchymista a je pokladaný za jedného z najpresnejších a najlepších astronómov jeho doby. Bol jedným z posledných veľkých astronómov, ktorí pracovali bez ďalekohľadov. Pozoroval výbuch supernovy v súhvezdí Kasiopeja a získal tak poznatky o vzniku nových hviezd. Objasnil, že kométy nie sú atmosférické fenomény, ako sa dovtedy zamýšľalo. Na ostrove Hven postavil Uraniborg, vedecký inštitút, v ktorom sa nachádzali veľké nástroje na pozorovanie hviezdnej oblohy a vďaka nim uskutočnil mnohé presné merania. Neskôr pôsobil aj na dvore cisára Rudolfa II. V Prahe. Mal protézu nosa a aj jeho smrť bola opradená rôznymi legendami.
Narodil sa 14. decembra 1546 v Knutstorpe. Bol najstarší z dvanástich súrodencov. Jeho rodina patrila k najvplyvnejším rodinám v Dánsku. Keď mal iba dva roky, vzal ho k sebe do opatery jeho strýko Jørgen Thygesen Brahe. S jeho ženou Inger Oxe nemal žiadne deti. Nie je známe prečo Otte Brahe, Tychov otec, učinil tento krok, no Tycho je jediným zo súrodencov, ktorého nevychovali vlastní rodičia. Strýko si želal, aby mladý Tycho študoval právo, a preto začal študovať na univerzite v Kodani. Okrem práva študoval aj mnohé iné predmety a zaujímala ho najmä astronómia. 21. augusta 1560 bol svedkom zatmenia slnka, a to na neho urobilo veľký dojem. Strýko si želal, aby bol Tycho štátnym úradníkom, a preto ho poslal prehlbovať svoje vedomosti do Európy. Študoval v Leipzigu a v roku 1563 pozoroval konjunkciu Jupitera a Saturnu a zistil, že tabuľky, ktoré predpovedali tento úkaz, boli nepresné. Uvedomil si, že pokrok v astronómii možno dosiahnuť iba systematickým a podrobným pozorovaním vesmíru s využitím, čo najpresnejších nástrojov na pozorovanie.
29. decembra 1566 sa pripitý 20-ročný Tycho pustil do šermiarskeho súboja s bratrancom z tretieho kolena Maderupom Parsbergom. Hádali sa o tom, kto je lepším matematikom. Počas tohto súboja prišiel Tycho o časť svojho nosa. Hoci sa s bratrancom neskôr uzmieril, už do konca života musel nosiť protézu na nose. Kolovali zvesti, že protéza bola vyrobená zo zlata, alebo striebra, no chemickou analýzou sa zistilo, že bola z mosadze. V apríli 1567 sa vrátil z ciest domov a očakávalo sa, že sa z neho stane politik, či právnik. Dánsko bolo naďalej vo vojne so Švédskom. Otec chcel mať z neho právnika, no napokon mu dovolili venovať sa vede. Po vojne mu jeho strýko, Steen Bille, pomohol vybudovať observatórium a alchymistické laboratórium v Herrevad Abbey. V tom čase ho podporil aj kráľ Frederick II. A prisľúbil mu vybudovanie observatória Uraniborg na ostrove Hven.
Koncom roka 1571 sa Tycho zamiloval do Kirsten, dcéry Jørgen Hansena, luteránskeho ministra v Knudstrupe. Nepochádzala z aristokratických pomerov a Tycho sa s ňou nikdy formálne neoženil. Stratil by tak všetky aristokratické privilégiá. Dánske právo však umožňovalo spolunažívanie dvoch ľudí z rozdielnych spoločenských vrstiev. Tri roky žili vo voľnom zväzku a po troch rokoch sa stal tento zväzok právoplatným. Obaja si síce zachovali ich spoločenský status, no ich deti už patrili k „plebsu“ a nemali právo na tituly, majetky a pod. Tycho mal s Kirsten osem detí a žili spolu takmer tridsať rokov až do jeho smrti.
11. novembra 1572 učinil Tycho Brahe prevratný objav. Pozoroval veľmi jasnú hviezdu (dnes známu pod kódom SN 1572) v súhvezdí Kasiopeja. Na základe pozorovaní vysvitlo, že ide o veľmi vzdialenú hviezdu. O tomto objave napísal aj útlu knižku De nova stella, v ktorej sa objavuje pojem nova. Dnes takúto hviezdu označujeme pojmom supernova. Tycho pokračoval v pozorovaniach a objavoch, cestoval po Európe a pomohol dánskemu kráľovi zohnať remeselníkov na vybudovanie nového paláca v Elsinore. Za túto službu získal Tycho ostrov Hven, kde bolo vybudované observatórium a laboratóriá. Pracovalo tu okolo sto študentov a výskumníkov. Dokonca tu bola vybudovaná aj papiereň a tlačiareň, vďaka ktorej mohol Tycho Brahe publikovať svoje vlastné knihy a s vlastným vodoznakom. V Uraniborgu pracoval Brahe do roku 1597. Medzičasom zomrel kráľ Fredinand II a na jeho miesto nastúpil kráľ Kristián IV.
Kristián IV. a najmä ľudia okolo neho nemali Tycha veľmi v láske a brojili proti nemu. Odišiel preto do exilu a putoval po Európe. Napokon skončil na dvore cisára Rudolfa II. V Prahe a stal sa dvorným astronómom. Vybudoval nové observatórium v Benátkach nad Jizerou, cca 50 kilometrov od Prahy. Tu pracoval jeden rok a napokon sa vrátil naspäť do Prahy, kde pracoval až do svojej smrti. Spolupracoval tu napríklad s Keplerom, s ktorým vytvárali nový hviezdny katalóg, ktorý je známy ako Rudolfínske tabuľky (Tabulae Rudolphinae). Tie udávali polohy nebeských telies a umožňovali výpočet polohy planét pomocou Keplerových zákonov. Na jeseň roku 1601 Tycho Brahe náhle ochorel a krátko na to, 24. októbra 1601, zomrel. O príčine smrti sa viedli dohady. Pravdepodobnou príčinou boli problémy s močovým mechúrom a obličkami, no špekulovalo sa, že bol úmyselne otrávený ortuťou. Túto možnosť však vedci v roku 2012 vylúčili.
