ROK #364 - Most Františka Jozefa Multi-cache

30. decembra 1890 (a možno o deň neskôr) bol v Bratislave oficiálne otvorený Most Františka Jozefa, König Franz Josef-Brücke alebo Ferenc József-híd; prvý pevný most cez Dunaj v Bratislave.

V Bratislave sa zachovalo len málo objektov, ktoré by bolo možné spájať s menom bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa (1830 - 1916).

Hádam jedinou autentickou pamiatkou na túto legendárnu postavu stredoeurópskych dejín je Starý most. Vlastne len jeho nájazdové časti, lebo po zničení na konci druhej svetovej vojny nahradili jeho strednú časť novou konštrukciou so siluetou odlišnou od pôvodnej.

Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 - 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Most nakoniec postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie v pláne vybudovať železničné spojenie do Šopronu (Oedenburg).

Uplynulo ešte viac ako 10 rokov, než sa mohlo pristúpiť k výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur) Anton Sendlein (1842 - 1918). Vtedajšie správy zdôrazňujú, že most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských, materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do prevádzky. Súčasne vyslali svojich zástupcov do Viedne, aby tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť most jeho menom. František Jozef sa potom aj sám zúčastnil na otvorení mosta a 1. januára 1891 už po ňom rachotili prvé vozy.

V historických správach sa dočítame, že výstavba mosta stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.

Most dostal meno cisára a kráľa Františka Jozefa („König Franz Josef-Brücke“, „Ferenc József-híd“. Bolo to uvedené na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do 60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách mosta vybudované zvláštne pavilóny.

Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou provizórnou konštrukciou. Aj po tej vozila po vojne cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.

Po oslobodení Bratislavy vojskami 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom, postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci v priebehu pol roka most, ktorý bol daný do prevádzky začiatkom roku 1946 a dostal pomenovanie Most Červenej armády. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, keďže mu predpovedali životnosť 15 rokov, používal sa tento most až do 2. decembra 2013.

V priebehu nasledujúcich rokov bol most priebežne udržiavaný vo využívateľnom stave, ale výmena pôvodnej mostovky v roku 1984 za novú betónovú sa stala pre most osudným, keďže pod náporom hustej dopravy začal výrazne klesať.

2. decembra 2013 o 8:15 sa most pre verejnosť definitívne uzavrel a započala sa demontáž mostu a dvoch pôvodných pilierov, ako aj výstavba nového piliera. Pôvodný termín ukončenia demontáže, naplánovaný na jar 2014, nebol splnený, nakoľko sa našli na dne Dunaja objekty, ktoré boli predbežne vyhodnotené ako munícia.

S vysúvaním novej konštrukcie mostu sa začalo v marci 2015 z petržalskej strany a súbežne dostáva aj šedo-zelený náter. Predbežný plán dokončenia mostu bol plánovaný na október 2015. Nový most slúži električkovej doprave a v prípade potreby ho tiež môžu využiť záchranné zložky.

Oficiálne práce na moste skončili už 15. decembra 2015, ale na moste sa pracovalo ešte aj potom. Práce na viac než stovke objektov mali byť podľa mesta ukončené 21. januára 2016. Do toho dňa sa začala kolaudácia a uskutočnila sa dynamická skúška mostu. V polovici februára prešla v rámci kolaudácie mostom prvá električka. Most bol otvorený pre verejnosť 19. mája 2016. Sprístupnený bol však zatiaľ len pre pešiu a cyklistickú dopravu. Električky začali premávať po Starom moste 8. júla 2016.

Nachádzate sa pri mýtnom domčeku. Spočítajte počet historicky vyzerajúcich lámp okolo neho (A).

N 48° 08.(A-1)(A-2)(A*2 + 1)" E 017° 07.(A-4)(A-2)(A)"
Spočítajte počet lavičiek (B) a počet schodíkov vedúcich k nim (C).

N 48° 08.(C)(C-1)(B-C)" E 017° 07.(B-C-A-1)(A-C-1)(A*C)"
Obráťte sa smerom k električkovej trati. Uvidíte nápadné logo, v ktorého poslednom riadku je (D) štvorcov.

N 48° 08.(D-C-1)(C+D)(B-A)" E 017° 07.(D-A)(C)(B)"
Značka, ktorú vidíte má na sebe nápis Z-FGH, kde Z je písmeno a (F), (G) a (H) číslice.

Kešku nájdete na súradniciach N 48° 07.(H)(G-A-D)(C+B)" E 017° 07.(C)(F+1)(B-D)".