Rudolf Hrušínský starší bol významný český herec, ale pôsobil aj
ako divadelný a filmový režisér. Je autorom detektívnej divadelnej
hry První případ z r. 1944. Začiatkom 90. rokov 20. st. krátko zasadal
aj ako poslanec Sněmovny lidu Federálního shromáždění. Narodil
sa 17. októbra 1920 v Novém Etynku (dnes Nová Včelnice) doslova
za javiskom po predstavení Taneček panny Márinky. Vlastným menom
Rudolf Bőhm. Jeho otec, herec Rudolf Bőhm si zmenil meno na Hrušínský.
Jeho mama Hermína Červíčková pochádzala z hereckého rodu Červíčkových.
Korene tohto rodu siahajú k Josefovi Kajetánovi Tylovi, významnému českému
dramatikovi a spisovateľovi. Už odmalička bol Rudolf Hrušínský v divadle
ako doma a hrával od detstva. Rodina sa neskôr presťahoval do Prahy, kde
študoval na gymnáziu, no na konci tercie školu opustil. Nepodarilo sa mu
dostať sa na konzervatórium, a preto v pätnástich rokoch zahájil profesionálnu
hereckú kariéru.
Životopis
Začal hrať v holešovickom divadle Urania, v detskom divadle Míly Mellanovej
a neskôr ho angažoval režisér Emil František Burian do svojho avantgardného
divadla D 38. Začal zároveň hrať v Československom rozhlase a učil sa hrať aj
vo filme. V divadle D 38 vystupoval pod otcovým pôvodným menom. Tu kultivoval
svoj prednes, rozvíjal sa u neho syntetický herecký prejav a cibril spev a tanec.
Vedel hrať na husliach, čo neskôr využil aj vo filme. V divadle D 38 hral napríklad
študenta Jindra Benetku v dramatizácii knihy Škola, základ života, princa Leonce
v rozprávke Leonce a Lena, hrobára v Žobravom Bakusovi a hral v ďalších divadelných
predstaveniach. Postupne sa z neho vyvinul charakterný herec, ktorý prechádzal
od komediálnych k dramatickým rolám a naopak. Jeho herecký prejav bol pokojný,
s nulovou mimikou, s rozvážnymi gestami a melancholickými očami. Duševné
rozpoloženie postavy a nové pohnútky vedel pretvoriť iba jednoducho zmenou
intonácie svojho pokojného hlasu.
V r. 1940 prešiel do Městských divadel pražských, kde sa jeho talent rozvíjal na
veľkej a aj menšej scéne (Vinohrady a Komorní divadlo). Tu hral napr. Jirku Gibsa
v hre Naše mestečko, sluhu Trania v Shakespearovej hre Skrotenie zlej ženy, alebo
Jana Ratkina v hre Stříbrný vítr, ktorú režíroval František Salzer. V roku 1943 sa s
Rudolf Hrušínský dočasne lúči s divadelnými doskami Městských divadel pražských
a začína sa naplno venovať filmu. Nielen ako herec, ale aj ako režisér – filmy Jarní
píseň (1944) a Pancho se žení (1945). Neskôr sa do MDP vrátil. Prvým filmom, v ktorom
hral je melodráma Lízin let do nebe (1937), ktorý mal aj pokračovanie Lízino štěstí (1939).
Zozačiatku mal iba menšie úlohy – napr. študent Antonín Vobořil (Prosím pane
profesore), márnotratný syn Bohumil Ullik (Turbina), lupič (Těžký život dobrodruha),
Jindra (Pro kamaráda), diváka na boxerskom zápase (Velká přehrada) a i.
Jednou z jeho najznámejších hereckých úloh je postava Karla Kopfrkingla,
psychopatického zamestnanca krematória, vo filme Spalovač mrtvol (1968)
režiséra Juraja Herza. Tu podal vynikajúci herecký výkon, ktorý aj po mnohých
rokoch stále vyvoláva zimomriavky. Okrem toho hral v mnohých známych
filmoch, ako napr. Strakonický dudák (1955), Dobrý voják Švejk (1956) a
Poslušně hlásím (1957), kde stvárnil hlavnú postavu Josefa Švejka, Dařbuján
a Pandrhola (1959), Vyšší princip (1960), Rozmarné léto (1967), Skřivánci
na niti (1969) a ďalšie.
Po roku 1968
Po roku 1968 bol Rudolf Hrušínský politicky perzekuovaný, keďže bol signatárom
výzvy Dva tisíce slov. Najprv mu zakázali učiť na DAMU a neskôr mu zabránili hrať
vo filme, televízii, či rozhlase. Úlohy, ktoré dostával v Národnom divadle počas
normalizácie v 70. rokoch, boli veľmi jednoduché. Postupne sa však opäť objavoval
vo filmoch. Hral v paródii Adéla ještě nevečeřela (1977), v komédii Báječní muži
s klikou (1978), vo filme Postřižiny (1980), Tajemství hradu v Karpatech (1981), Tři
veteráni (1983), Vesničko má, středisková (1985), Žebrácká opera (1991), či Obecná
škola (1991). Jeho herecké výkony neostali bez ocenení. Získal titul zaslúžilého
umelca (1965), štátnu cenu za postavy v divadelných, televíznych a rozhlasových
inscenáciách (1965), titul národného umelca (1988), cenu Senior Prix (1993) a
mnohé iné. Zomrel 13. apríla 1994 v Prahe.