13. októbra 1925 sa v Grantham, Veľkej Británii narodila Margaret Hilda
Thatcher (rod. Roberts), britská politička, predsedníčka britskej vlády
a Konzervatívnej strany. Vďaka svojej nekompromisnosti a rozhodnosti
získala prezývku "Železná lady".
TLDR;
Do aktívnej politiky sa zapojila v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1959
bola zvolená do Dolnej snemovne ako poslankyňa za britskú Konzervatívnu
stranu. Následne pôsobila v niekoľkých konzervatívnych vládach. V roku
1974 podrobila svoju stranu po prehratých voľbách kritike a bola
následne zvolená jej predsedníčkou. V roku 1979 sa stala po predčasných
voľbách premiérkou, ktorou zostala viac ako jedenásť rokov až do roku
1990. Po skončení politickej kariéry sa stala členkou Snemovne lordov,
ale v posledných mesiacoch života sa už jej zasadnutia nezúčastnila.
Vo svojom pôsobení v čele britských vlád po dobu troch volebných období
presadzovala konzervatívne hodnoty spojené s ekonomickým liberalizmom,
politiku nízkych daní, obmedzovanie imigrácie a vplyvu odborov a tiež
silnú a samostatnú zahraničnú politiku Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska, ktorej výrazom bola najmä vojna o Falklandy
v roku 1982.
Mladosť a vzdelanie
Narodila sa v meste Grantham v grófstve Lincolnshire v Anglicku. Jej
otec Alfred Roberts vlastnil mäsiarstvo a bol aktívny v komunálnej
politike ako príslušník liberálnej strany. Bol tiež laickým
metodistickým kazateľom. V roku 1952 prišiel o svoje kreslo v mestskej
rade, keď vo voľbách vyhrala Labouristická strana. Mala sestru Muriel.
Najprv dochádzala na základnú školu v Kestevene a neskôr študovala
Somerville College v Oxforde. V roku 1944 začala študovať chémiu na
Oxfordskej univerzite a nejaký čas potom pracovala ako chemická
laborantka. Neskôr vyštudovala v Oxforde aj právo.
Boj s odbormi
Keď Margareth Thatcherová prevzala vládu, Veľká Británia, nazývaná
"chorým mužom Európy", prechádzala obdobím hlbokej stagnácie. Prepadla
sa z 1. miesta v Európe na miesto 4. (Za SRN, Francúzsko a Taliansko)
ako v raste HDP, tak v parite kúpnej sily a v rokoch po ropnej kríze a
páde akcií v roku 1973 dokonca jej HDP klesal. Štátne podniky,
zamestnávajúce vyše 30% pracovných síl krachovali jeden po druhom. Veľká
moc odborov bránila ich reštrukturalizácii alebo ich likvidácii. Výdavky
vlády pritom stále rástli, navzdory klesajúcemu HDP a tak sa Británia
čoraz viac zadlžovala. Ročná miera inflácie sa pohybovala okolo 18%.
Prvými opatreniami jej vlády teda bolo znižovanie vládnych výdavkov,
zníženie, či zastavenie podpory krachujúcim podnikom, privatizácia
podnikov, ktoré ešte bolo možné zachrániť a stabilizácia cien.
Okamžitým výsledkom týchto opatrení bolo prudké zvýšenie nezamestnanosti
z 1 milióna na tri milióny v roku 1984 (z necelých 5% na viac ako 12%),
na čo nebola Británia ani zvyknutá, ani pripravená. To vyvolalo mohutné
protesty odborov, ktoré vyvrcholili štrajkom usporiadaným Odborovým
zväzom baníkov, ktorý nesúhlasil s uzatvorením dvadsiatich stratových
baní. Štrajk, trvajúci od marca 1984 do apríla 1985 bol súdom vyhlásený
za nezákonný, pretože vodca zväzu Arthur Scargill odmietol vyhlásiť
hlasovanie o jeho konaní. Následkom neúspešného štrajku bolo uzavretie
dvadsiatich piatich baní ihneď, ďalšie (celkom 97) boli uzavreté
postupne do roku 1992. Boj proti štrajku baníkov bol súčasťou jej úsilia
o oslabenie doteraz veľmi silného vplyvu odborov v hospodárskom živote
Spojeného kráľovstva. V dôsledku jej politiky bolo odborové hnutie na
niekoľko rokov ochromené a demoralizované.
Od druhej polovice roka 1984 nezamestnanosť klesala až do konca jej
vlády, kedy predstavovala 7%.
Vojna o Falklandy
2. apríla 1982 vykonala armáda Argentíny inváziu na Falklandy, čo je
britské zámorské územie, na ktoré Argentína uplatňuje nárok už od jeho
obsadenia Veľkou Britániou v roku 1830. Po dvoch mesiacoch a ťažkých
stratách na lodiach Argentíny aj Spojeného kráľovstva boli boje ukončené
britským víťazstvom. Súčasne boli posilnené vzťahy s vojenskou
diktatúrou Augusta Pinocheta v Čile; Thatcherová okrem iného obdivovala
reformy v prospech voľného trhu, ktoré jeho režim presadil.
Vojna bola spojená so zdvihnutím militaristickej vlny v Spojenom
kráľovstve. Jej úloha vo Falklandskej vojne vzbudzuje dodnes
kontroverzie, avšak jej volebné preferencie počas vojny vzrástli a
umožnili jej prekonať nepriaznivé vplyvy v prvom období jej vedenia
krajiny, trápenej vysokou nezamestnanosťou a infláciou.
Posledné roky
V roku 2008 sa objavili správy o zhoršujúcom sa jej zdravotnom stave.
Podľa lekárov a rodiny dochádzalo k zhoršovaniu jej duševných
schopností.
Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej mŕtvici vo veku 87 rokov v hoteli
Ritz v Londýne, kde bývala od Vianoc 2012 vzhľadom na to, že mala
problémy s vyjdením schodov vo svojom dome na Chester Square. Niekoľko
posledných rokov mala silné zdravotné ťažkosti.
S ohľadom na jej vôľu nemala priamo štátny pohreb. Pohreb sa konal ako
obradný s vojenskými poctami 17. apríla 2013 s bohoslužbou v katedrále
svätého Pavla.