ROK #286 - Margaret Thatcher Traditional Geocache

13. októbra 1925 sa v Grantham, Veľkej Británii narodila Margaret Hilda Thatcher (rod. Roberts), britská politička, predsedníčka britskej vlády a Konzervatívnej strany. Vďaka svojej nekompromisnosti a rozhodnosti získala prezývku "Železná lady".

Do aktívnej politiky sa zapojila v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1959 bola zvolená do Dolnej snemovne ako poslankyňa za britskú Konzervatívnu stranu. Následne pôsobila v niekoľkých konzervatívnych vládach. V roku 1974 podrobila svoju stranu po prehratých voľbách kritike a bola následne zvolená jej predsedníčkou. V roku 1979 sa stala po predčasných voľbách premiérkou, ktorou zostala viac ako jedenásť rokov až do roku 1990. Po skončení politickej kariéry sa stala členkou Snemovne lordov, ale v posledných mesiacoch života sa už jej zasadnutia nezúčastnila.

Vo svojom pôsobení v čele britských vlád po dobu troch volebných období presadzovala konzervatívne hodnoty spojené s ekonomickým liberalizmom, politiku nízkych daní, obmedzovanie imigrácie a vplyvu odborov a tiež silnú a samostatnú zahraničnú politiku Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorej výrazom bola najmä vojna o Falklandy v roku 1982.

Narodila sa v meste Grantham v grófstve Lincolnshire v Anglicku. Jej otec Alfred Roberts vlastnil mäsiarstvo a bol aktívny v komunálnej politike ako príslušník liberálnej strany. Bol tiež laickým metodistickým kazateľom. V roku 1952 prišiel o svoje kreslo v mestskej rade, keď vo voľbách vyhrala Labouristická strana. Mala sestru Muriel.

Najprv dochádzala na základnú školu v Kestevene a neskôr študovala Somerville College v Oxforde. V roku 1944 začala študovať chémiu na Oxfordskej univerzite a nejaký čas potom pracovala ako chemická laborantka. Neskôr vyštudovala v Oxforde aj právo.

Keď Margareth Thatcherová prevzala vládu, Veľká Británia, nazývaná "chorým mužom Európy", prechádzala obdobím hlbokej stagnácie. Prepadla sa z 1. miesta v Európe na miesto 4. (Za SRN, Francúzsko a Taliansko) ako v raste HDP, tak v parite kúpnej sily a v rokoch po ropnej kríze a páde akcií v roku 1973 dokonca jej HDP klesal. Štátne podniky, zamestnávajúce vyše 30% pracovných síl krachovali jeden po druhom. Veľká moc odborov bránila ich reštrukturalizácii alebo ich likvidácii. Výdavky vlády pritom stále rástli, navzdory klesajúcemu HDP a tak sa Británia čoraz viac zadlžovala. Ročná miera inflácie sa pohybovala okolo 18%.

Prvými opatreniami jej vlády teda bolo znižovanie vládnych výdavkov, zníženie, či zastavenie podpory krachujúcim podnikom, privatizácia podnikov, ktoré ešte bolo možné zachrániť a stabilizácia cien.

Okamžitým výsledkom týchto opatrení bolo prudké zvýšenie nezamestnanosti z 1 milióna na tri milióny v roku 1984 (z necelých 5% na viac ako 12%), na čo nebola Británia ani zvyknutá, ani pripravená. To vyvolalo mohutné protesty odborov, ktoré vyvrcholili štrajkom usporiadaným Odborovým zväzom baníkov, ktorý nesúhlasil s uzatvorením dvadsiatich stratových baní. Štrajk, trvajúci od marca 1984 do apríla 1985 bol súdom vyhlásený za nezákonný, pretože vodca zväzu Arthur Scargill odmietol vyhlásiť hlasovanie o jeho konaní. Následkom neúspešného štrajku bolo uzavretie dvadsiatich piatich baní ihneď, ďalšie (celkom 97) boli uzavreté postupne do roku 1992. Boj proti štrajku baníkov bol súčasťou jej úsilia o oslabenie doteraz veľmi silného vplyvu odborov v hospodárskom živote Spojeného kráľovstva. V dôsledku jej politiky bolo odborové hnutie na niekoľko rokov ochromené a demoralizované.

Od druhej polovice roka 1984 nezamestnanosť klesala až do konca jej vlády, kedy predstavovala 7%.

2. apríla 1982 vykonala armáda Argentíny inváziu na Falklandy, čo je britské zámorské územie, na ktoré Argentína uplatňuje nárok už od jeho obsadenia Veľkou Britániou v roku 1830. Po dvoch mesiacoch a ťažkých stratách na lodiach Argentíny aj Spojeného kráľovstva boli boje ukončené britským víťazstvom. Súčasne boli posilnené vzťahy s vojenskou diktatúrou Augusta Pinocheta v Čile; Thatcherová okrem iného obdivovala reformy v prospech voľného trhu, ktoré jeho režim presadil.

Vojna bola spojená so zdvihnutím militaristickej vlny v Spojenom kráľovstve. Jej úloha vo Falklandskej vojne vzbudzuje dodnes kontroverzie, avšak jej volebné preferencie počas vojny vzrástli a umožnili jej prekonať nepriaznivé vplyvy v prvom období jej vedenia krajiny, trápenej vysokou nezamestnanosťou a infláciou.

V roku 2008 sa objavili správy o zhoršujúcom sa jej zdravotnom stave. Podľa lekárov a rodiny dochádzalo k zhoršovaniu jej duševných schopností.
Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej mŕtvici vo veku 87 rokov v hoteli Ritz v Londýne, kde bývala od Vianoc 2012 vzhľadom na to, že mala problémy s vyjdením schodov vo svojom dome na Chester Square. Niekoľko posledných rokov mala silné zdravotné ťažkosti.
S ohľadom na jej vôľu nemala priamo štátny pohreb. Pohreb sa konal ako obradný s vojenskými poctami 17. apríla 2013 s bohoslužbou v katedrále svätého Pavla.