Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.
Životopis
Narodil sa v rodine luteránskeho farára, ktorý však nebol v postavení hlavy rodiny a teda v jeho rodine bola dominantná jeho matka. Neskôr mu otec zomrel a o rok na to aj jeho brat a tak bol vychovávaný medzi samými ženami, čo sa odzrkadlilo aj na jeho živote. Ako každý Nemec vtedajšej doby sa chcel stať vojakom, avšak krátko po narukovaní mal nešťastný pád z koňa, ktorý mu vzal možnosť zotrvať v armáde, ale jeho túžba bola taká veľká, že aj druhýkrát sa mu podarilo do armády dostať, no nie na dlho lebo dostal úplavicu a teraz sa musel už definitívne rozlúčiť s kariérou v armáde. Toto všetko sa podpísalo aj pod jeho chápanie života a taktiež pod jeho duševné zdravie. Ako brilantný študent sa už v roku 1869 stal profesorom klasickej filológie na univerzite v Bazileji, ale v roku 1879 musel zo zdravotných dôvodov školu opustiť. Nasledujúcich 10 rokov strávil na cestách po Európe, kde napísal väčšinu svojich veľkých diel. 3. januára 1889 v Turíne sa nervovo zrútil, čo mu prekazilo jeho ďalšiu prácu. Po zvyšok života bol duševne chorý (pravdepodobne vaskulárna demencia a maniodepresia). V rokoch 1898 až 1899 utrpel minimálne dve mŕtvice, kvôli ktorým čiastočne ochromel, nedokázal chodiť ani rozprávať. V strede augusta roku 1900 dostal zápal pľúc a v noci z 24. na 25. augusta mal ďalšiu mŕtvicu, na ktorú neskôr v ten deň zomiera.
Filozofia
Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia.
Zaujíma sa o filozofiu antickú, renesančnú a nemeckú kultúru. Konfrontoval klasický ideál so súčasnou nemeckou kultúrou.
Obdobie pozitivizmu, prechádza na pozície scientizmu, zdôrazňuje význam vedy nad umením, jeho vzorom je Darwinova teória o vývoji živočíchov (evolučná teória).
Vrcholná etapa v jeho filozofii, ktorú reprezentuje životným dielom Tak vravel Zarathustra.
Základné tematické okruhy jeho filozofie:
vôľa k moci
nadčlovek
prehodnotenie všetkých hodnôt
nihilizmus
Najvyššou hodnotou pre Nietzscheho je život, ktorý sa realizuje od vôle k životu až po vôľu k moci. Na rozdiel od Schopenhauera nechápe vôľu ako podstatu sveta, ale ako individuálnu vôľu ľudského jedinca k životu a moci. Tiež sa nestotožňuje s popieraním vôle, ale potvrdzovanie vôle k moci považuje za pozitívnu hodnotu. Človek je výsledkom evolúcie života ktorej biologický mechanizmus sa u človeka zastavil, ale evolúcia pokračuje smerom k nadčloveku.
Nadčlovek už nie je produktom mechanického prírodného procesu, ale produktom ľudskej aktivity, ľudskej vôle k moci. Pod vôľou k moci chápe nielen fyzické a politické násilie, ale aj životné aktivity - snaha niečo poznať, osvojiť si, ovládnuť, využiť, manipulovať, prisvojiť si. Túto ďalšiu evolúciu neurčujú prírodné zákony. Človek sa k nej musí dopracovať sám, presadiť sa svojou vôľou k moci proti priemernému, menejcennému. To dokáže len nadčlovek, ktorý sa oslobodí od pút tradičnej morálky a dokáže prehodnotiť všetky hodnoty storočia upevňované v židovsko-kresťanskej tradícii. Hlásaním pokory, lásky k blížnemu, utrpenia. Náboženská tradícia stavia prekážky neobmedzenej vôli k moci, ktorú presadzujú silní, vznešení, statoční ľudia. V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.
Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi.
Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevrátením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”
Nietzsche nehľadá racionálne - vedecké dôkazy Boha, hlása smrť kresťanského Boha v zmysle noetickom (o poznaní), ale aj etickom. V podstate nehovorí o Bohu, ale o človeku, ktorý stráca vieru v Boha a tým v modernom svete stráca oporu v hierarchii hodnôt svojho života. Je odkázaný sám na seba, je osamotený, je neistý, ale je oslobodený. Nie každý je schopný zmeniť seba samého a svet, hoci to je cesta od človeka k nadčloveku.
Jeho koncepcia nadčloveka nepopisuje jeho základné črty, jeho profil. Je to preto, že nadčloveka stavia oveľa vyššie ako súčasného človeka, ktorý nemôže mať ani približnú predstavu o nadčloveku. Na jednej strane je nihilista v popieraní absolútnosti právd (Božie), mravných hodnôt, života a konania. Na druhej strane potvrdzuje život, existenciu človeka, hľadanie zmyslu bytia i vlastného jestvovania vo svete. Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera.
Zneužitie
Diela boli zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii, antisemitizmu a „vyšľachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne prostredníctvom jeho sestry Elisabeth, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených výberoch. Okrem iného, posmrtný výber poznámok nezamýšľaných k publikácii Vôľa k moci (Wille zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach.
Diela
Zrodenie tragédie z ducha hudby (Die Geburt der Tragödie im Geiste der Musik) - 1872
Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen) - 1876
Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches) - 1880
Ranné zore (Morgenröthe) - 1881
Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft) - 1882
Tak vravel Zarathustra (Also sprach Zarathustra) - 1885
Mimo dobra a zla (Jenseits von Gut und Böse) - 1886
Genealógia morálky (Zur Genealogie der Moral) - 1887
Súmrak modiel (Gotzen Dammerung) - 1888
Antikrist (Der Antichrist) - 1888
Nietzsche contra Wagner - 1888
Ecce homo - 1888
Pokus o autobiografiu.
Vôľa k moci (Wille zur Macht) - 1901
Výber poznámok autora po jeho smrti, vybraté jeho sestrou Elisabeth. Ich autenticita je v mnohom sporná. Boli zneužité k propagovaniu nacizmu.
