Pablo Diego José Santiago Francisco de Paula Juan Nepomuceno Crispín Crispiniano de los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso López, alebo teda skrátene Pablo Picasso, bol významným španielskym maliarom 20. storočia a spoločne s Georgesom Braqueom je pokladaný za zakladateľa kubizmu. Okrem maľby sa venoval aj sochárstvu, keramike a dizajnu. Odhaduje sa, že vytvoril 13500 obrazov a skíc, 100 000 rytín a tlačí, 34 000 ilustrácií a 300 sôch a keramických diel.
Mladosť a najlepšie obdobie
Narodil sa 25. októbra 1881 v Malage v Španielsku ako prvé dieťa rodičov José Ruiz y Blasca a Maríe Picasso y Lopézovej. Jeho otec, José Ruiz, bol maliarom, ktorý maľoval realistické obrazy vtákov a zvierat a zároveň bol profesorom umenia a kurátorom v múzeu. Od siedmich rokov učil Pabla kresliť a maľovať. Keď mal 13 rokov, chodil do umeleckej školy v Barcelone, kde učil jeho otec a neskôr študoval v Madride na Real Academia de Bellas Artes de San Fernando, najlepšej umeleckej akadémii v Španielsku v tom čase. Školu navštevoval sporadicky a skôr sa ponevieral po výstavách v Prado a študoval obrazy Rembrandta, Vermeera, El Greca, Goyu a Veláqueza. V roku 1900 prvýkrát navštívil Paríž, centrum európskej umeleckej scény, kde spolunažíval s Maxom Jacobom, básnikom a žurnalistom. Po návrate do Madridu prispieval ilustráciami do časopisu Arte Joven (Mladé umenie), a tu už začal svoje diela podpisovať ako Picasso. Obdobie rokov 1901 až 1904 sa nazýva „modré obdobie“. Historici umenia túto etapu Picassovho života nazvali kvôli prevažujúcej modrej farbe a jej odtieňov, ktorú Picasso s obľubou používal. Toto melancholické obdobie spôsobila samovražda Picassovho priateľa, Carlosa Casagemasa. Témy jeho obrazov boli chudoba, samota a úzkosť. Známe dielo z tohto obdobia je Starý gitarista (1903).
Ružové obodobie
V rokoch 1904 až 1906 mal Picasso „ružové obdobie“. Začal používať odtiene ružovej a aj témy obrazov sú menej melancholické a zobrazuje skôr klaunov a cirkusantov. Z tohto obdobia je známy obraz Chlapec s fajkou. Po tomto období prišli vplyvy afrického umenia a primitivizmu a Picasso namaľoval jeden zo svojich najznámejších obrazov – Les Damoiselles d’Avignon (Avignonské slečny). V tomto období sa Picassova tvorba inšpirovala geometrickým africkým umením, ktoré videl na výstave v Palais de Trocadero, a africkou maskou, ktorú vlastnil maliar Henri Matisse. Paradoxne, Matisse patril medzi najhlasnejších kritikov Avignonských slečien, keď ich Picasso prvýkrát ukázal svojmu blízkému kruhu priateľov.
Kubizmus
Pomaly sa začínalo rozvíjať kubistické hnutie, ktoré vytvoril s Georgesom Braqueom. Základom bolo používanie zemitých farebných odtieňov a dekonštrukcia objektov s využitím komplexných geometrických tvarov. Obdobie od 1907 do 1912 sa nazýva analytický kubizmus a nasleduje ho éra syntetického kubizmu, ktorá trvala od 1912 do 1919. Picasso ďalej rozvíjal kubistické hnutie, no do svojich diel vniesol ďalšie techniky, predovšetkým koláž. Do mnohých jeho obrazov zakomponoval ľudské postavy, ako napríklad na obraze Dievča s mandolínou (1910) a Ma Jolie (1911-1912). Prvú svetovú vojnu Picasso strávil maľovaním v ateliéri i napriek tomu, že mnohí jeho kolegovia z kruhov umenia sa zúčastnili bojov. Po pár krátkych romantických vzťahoch sa Picasso prvýkrát oženil v roku 1918 s ruskou baletkou Olgou Khoklovou. S ňou mal syna Paula. Vzťah s Olgou však nevydržal. Picasso však odmietal rozvo, keďže by prišiel o polovicu majetku, a tak bol s Olgou formálne naďalej ženatý až do jej smrti v roku 1955. Po prvej svetovej vojne môžeme badať zmenu v Picassovej tvorby a predovšetkým radikálny posun od kubizmu k neoklasicizmu a surrealizmu, ktorý sa začal rozširovať v priebehu 20. rokov 20. storočia. Príkladom neoklasicistického Picassovho diela je obraz Spiaci sedliaci (1919) a toho surrealistického je obraz Traja tanečníci (1925). V 30. rokoch sa v jeho tvorbe objavuje tematika vojny a násilia. Najznámejším z tohto obdobia je obraz Guernica, ktorý reflektuje španielsku občiansku vojnu. Počas druhej svetovej vojny ostal Picasso v Paríži pod okupáciou Nemecka. Pokračoval v maľbe, no venoval sa aj poézii, či dráme. Napísal okolo 300 básní a dve divadelné hry. Po vojne našiel novú lásku, mladú študentku umenia, Francoise Gilot, s ktorou mal dve deti, syna Claudea a dcéru Palomu. Ani tento vzťah nevydržal. Začal sa zaujímať aj o sochárstvo a zúčastnil sa medzinárodnej výstavy vo Philadelphii v roku 1949. Vytvoril sochu Chicago Picasso, ktorú venoval tomuto mestu. V roku 1961 sa po druhýkrát (a zároveň poslednýkrát) oženil s 27-ročnou Jacqueline Rogue. Predstavovala pre neho jednu z najväčších inšpirácií. Namaľoval vyše 70 portrétov. Picasso naďalej tvoril až do konca jeho života a v jeho posledných dielach možno badať začiatky neoexpresionizmu. Zomrel 8. apríla 1973 v Mougins vo Francúzsku. Hoci jeho obrazy neboli počas jeho života ktovieako pozitívne prijímané, až po smrti bol Picasso uznaný za umelca, ktorý často predbehol dobu. Zanechal významnú stopu v dejinách umenia. A ako na kešku? Poskladajte jedno z najznámejších Picassových diel a odhaľte súradnice.