Od roku 1982 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 24. marec za Svetový deň tuberkulózy. Cieľom je informovať širokú odbornú i laickú verejnosť o súčasnej situácii tuberkulózy a motivovať ju k boju proti tejto chorobe na celom svete.
Čo je tuberkulóza
Tuberkulóza je chronické infekčné ochorenie, ktoré spôsobujú baktérie zo skupiny Mycobacterium tuberculosis komplex s najvýznamnejším zástupcom Mycobacterium tuberculosis. Tuberkulózny bacil bol objavený v r. 1882 Róbertom Kochom.
Robert Koch sa stal slávnym vďaka svojim objavom pôvodcov viacerých infekčných ochorení (antrax, tuberkulóza, cholera), aj keď Vibrio cholerae objavil v skutočnosti o 30 rokov skôr taliansky anatóm Filippo Pacini. Za objav pôvodcu tuberkulózy bol v roku 1905 ocenený Nobelovou cenou.
Ako prvý dokázal, že Bacillus anthracis je pôvodcom antraxu (1876) a vypracoval tzv. Kochove postuláty, súbor pravidiel a postupov, ktoré sa dodnes používajú pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi predpokladaným pôvodcom choroby a chorobou samou. Objavil existenciu spór antraxu a opísal ich stavbu, vysokú odolnosť voči nepriaznivým vplyvom a schopnosť spôsobiť nákazu aj po veľmi dlhom čase a stanovil nové bezpečnostné limity, ktoré by bránili rozvoju choroby.
Vyvinul množstvo postupov na fixáciu, farbenie a fotografovanie mikroskopických preparátov, ako aj nové spôsoby pestovania čistých bakteriálnych kultúr.
V roku 1882 zverejnil prácu, v ktorej ako prvý opísal Mycobacterium tuberculosis, ktorý sa občas prezýva Kochov bacil, a stanovil nové epidemiologické opatrenia, ktoré mali udržať túto chorobu pod kontrolou. V roku 1883 objavil Vibrio cholerae a preukázal jeho príčinnú súvislosť s cholerou.
V roku 1894 pripravil tuberkulín ako liek a vakcínu proti tuberkulóze (TBC). Ale tento objav sa nielenže ukázal byť neúčinný, ale jeho vedľajšie účinky viedli aj k úmrtiam pacientov. To v súvislosti so sfalšovaním výsledkov laboratórnych pokusov, ktoré malo urýchliť zavedenie lieku, viedlo k dočasnému poklesu Kochovej reputácie. Koch do publikovaných výsledkov zaradil aj pokusy, ktoré nestihol dokončiť, či ktoré ešte len plánoval. V skutočnosti realizoval len malú časť z nich a to na svoju veľkú smolu na objektoch, ktoré reagovali na liečbu tuberkulínom úplne inak ako človek. Najmä sa u nich neobjavovali prudké alergické reakcie, na ktoré niektorí pacienti umierali. Fakt, že sa tuberkulín potom ukázal ako výborný diagnostický prostriedok na prítomnosť protilátok proti TBC v tele pacienta, predstavoval iba malé zadosťučinenie.
Tuberkulózou sa zaoberá medicínsky odbor ftizeológia.
Epidemiológia:
V roku 2012 na svete ochorelo na tuberkulózu 8,6 miliónov ľudí (z toho 530 000 detí) a 1,3 miliónov ľudí na ňu zomrelo. 95 % úmrtí na tuberkulózu sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Tuberkulóza je medzi prvými tromi príčinami úmrtí u žien vo veku 15 až 44 rokov a je hlavnou príčinou úmrtia ľudí žijúcich s HIV.
Odhadovaný počet osôb chorých na tuberkulózu každý rok klesá, aj keď veľmi pomaly, ale znamená to, že svet je na dobrej ceste k dosiahnutiu zvratu v jej šírení. Napriek nástupu multirezistentnej tuberkulózy je choroba na ústupe.
Liečba patrí do rúk odborníka - pneumológa, je kombinovaná, kontrolovaná, dlhodobá a vyžaduje dlhodobé užívanie kombinácie antibiotík - antituberkulotík, ktoré zastavujú rast a množenie mykobaktérií v organizme chorého. Bežný liečebný podávania kombinácie antituberkulotík má obvykle dvojmesačnú fázu, ktorá prebieha v nemocnici a pokračujúcu fázu, ktorá trvá 4 - 6 mesiacov a je ambulantná.
Ku keške:
Nie je Koch ako Koch!
Robert Koch, objaviteľ tuberkulózneho bacila je niekto iný ako MUDr. Karol Koch, ktorý založil Kochovo sanatórium. Nepodarilo sa mi vypátrať, že by boli príbuzní. Miesto na založenie kešky si to pýtalo, je teda založená tu. Schválne, kto číta listing a kto namiesto toho napíše lo logu, že to je iný Koch :)
A teraz plynule prejdeme k miestu, kde je uložená keška, mimochodom, neďaleko sa nachádza stage nádhernej, ale už archivovanej kešky.
Kochovo sanatórium sa nachádza vo vilovej štvrti v Bratislave, severozápadne od centra mesta na Partizánskej ulici, ktorá bola pôvodne cestou vo vinohradníckom záhone Wolfern. Bolo založené MUDr. Karolom Kochom.
Je výsledkom spolupráce tradičnejšie orientovaného architekta Dušana Jurkoviča a funkcionalisticky orientovaných architektov Jindřicha Merganca a Otmara Klimeša. Objekt pôvodne slúžil ako malé ženské sanatórium založené profesorom Karlom Kochom, ktorý výrazne prispel k jeho formovaniu svojimi lekárskymi skúsenosťami. V čase svojho vzniku bolo považované za najmodernejšie sanatórium v Česko-Slovensku.
Dielo je zapísané ako Národná kultúrna pamiatka do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je zaradené do zoznamu medzinárodnej organizácie na ochranu modernej architektúry DOCOMOMO. Zároveň je považované za dielo veľmi vysokej architektonickej kvality.
Miernym zalomením hmoty v tvare V sa objekt zdanlivo zmenšuje a tým lepšie zapadá do okolitej nižšej vilovej zástavby. Svojim trojdielnym členením harmonizuje s okolím, čo vyplýva z faktu, že architekti sa neusilovali prekročiť limity lokality. Budova je symetrická a vyniká kultivovaným funkcionalistickým tvaroslovím. Fasády sú riešené jednoducho s veľkými oknami, dominuje tu horizontálne členenie podporené horizontálnym škárovaním obkladu. Vďaka tomuto obkladu pripomína holandskú architektúru dvadsiatych rokov. V strede priečelia sú pásové okná. Aj v interiéroch sa spája jednoduchosť funkcionalizmu s tradičnou kompozíciou priestoru a honosným materiálovým prevedením. Farebný súlad decentných materiálov, vzdušný architektonický prejav a prehľadnosť riešenia dodávajú budove veľkú dávku ľudskosti. Hlavnými determinantmi riešenia boli hygiena, svetlo, slnko a zdravie.
Symetrická forma umožnila vytvoriť čistú a jednoduchú dispozíciu. V pôdoryse má tvar roztiahnutého V so skoseným rohom. Objekt je zasadený do svahu. Severnou stranou je obrátený do Partizánskej ulice a južnou do záhrady. Budova je riešená ako dispozičný trojtrakt a má 4 poschodia. Slúžila ako pôrodnica a na liečenie ženských chorôb. Pôvodne mala kapacitu 36 lôžok. Izby pre pacientky, riešené ako jedno- a dvojlôžkové sa nachádzali v bočných krídlach na prvom a druhom poschodí. Izby orientované na juh smerom do záhrady boli väčšie a mali balkón. Každá izba bola realizovaná v inom farebnom tóne v snahe eliminovať nemocničný vzhľad strediska. Na svoju dobu boli izby komfortne a technicky vybavené, boli tu signálne zvončeky a svetlá, telefón a rádio. V stenových výklenkoch boli vstavané skrine. V strednej časti dispozície sanatória je schodisko, na prízemí sú vstupné priestory. Na prvom poschodí sa nachádzala kaplnka orientovaná do ulice. Dôraz sa kládol na ordináciu a operačnej sálu a iné úpravy pre bezchybný chod sanatória, realizovali sa podľa skúseností doktora Karola Kocha. Charakteristické pre operačnú sieň sú pásové okná, ktoré dovoľovali optimálne presvetlenie miestnosti. Cele dispozičné riešenie vychádza zo snahy vytvoriť čo najväčší komfort pre pacientky a vytvoriť sanatórium na vysokej úrovni. Tomu zodpovedajú aj prepychové vstupné priestory, vnútorné komunikácie, ako aj jednotlivé izby. Pôvodne sa zamýšľalo s postavením domu pre doktora Kocha v záhrade sanatória, ale táto myšlienka nebola zrealizovaná.
Nosný systém budovy je riešený ako železobetónový skelet s TEHLOVOU výplňou. Konštrukčne je to dvojtrakt s rozponmi 4,95 m x 6,50 m. Obvodové múry majú hrúbku 35 cm a priečky 15 cm. Celá budova je obložená z exteriéru červenohnedými keramickými obkladačkami z Jurkovičovej trnavskej tehelne. Zdôraznená je horizontálna špára. Okná sú jednoduché s oceľovými rámami. Vstupné priestory sú honosne obložené travertínom a mramorom. Kaplnka je zasklená so šikmým zastrešením. Zvolené materiály pôsobia decentne a pritom veľmi ľudským dojmom.
Dr. Koch sa rozhodol spríjemniť pacientkam pobyt aj zriadením exotickej záhrady, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou sanatória. Za objektom založil slovenský botanik a záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák dendrologicky pestrú záhradu. Rastliny boli vysadené podľa zásady zeleň po celý rok. Pôvodne tu bolo vysadených 120 druhov, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých, stálozelených cudzokrajných drevín. Záhrada bola zasadená do svažitého terénu, preto bola upravená na niekoľko terás spojených chodníčkami. Nachádzali sa tu lavičky, fontána upravená pre kaskádovité padanie vody, mnohé intímne zákutia. Moderné sochy ako Matka s dieťaťom alebo Milenci umocňovali pocit galérie pod holým nebom. Svojou funkciou ako záhrada pre pacientov je na Slovensku ojedinelá. Jej riešenie bolo úzko späté s rekreačnými zložkami a rehabilitačnými prvkami ako bazén a plocha, plató na sedenie s najdlhším slnečným svitom dňa, slúžiaca ako tzv. slnečný kúpeľ.
Aj z tohto dôvodu, predovšetkým však z úcty k významnému architektonickému dielu, ktoré je jedinečnou pamiatkou funkcionalizmu v zdravotníctve, sa nový majiteľ rozhodol sanatórium komplexne zrekonštruovať v pôvodnom štýle. Postaral sa o to, že budova vyhovuje nielen súčasným náročným kritériám pre zdravotnícke zariadenia, ale zároveň na nej zachoval unikátne architektonické prvky z pôvodnej stavby. Náklady na rekonštrukciu prevýšili viac ako osem miliónov eur.
Z hľadiska návratnosti investície išlo o projekt, ktorého prvoradým cieľom bolo skvalitniť zdravotnícku starostlivosť a súčasne zachrániť výnimočné architektonické dielo, pričom idea lukratívnosti investície zostala nulová. Ambíciou investora bolo, aby podobne ako v prípade pôvodného sanatória vzniklo unikátne architektonické dielo, na ktorom sa použijú moderné stavebné a zdravotnícke technológie pri zachovaní útulnosti a vysokého komfortu pre pacientky.
Samotná rekonštrukcia bola neobyčajne náročná, keďže podrobný prieskum samotnej stavby sa mohol uskutočniť až po ukončení prevádzky. Zistili sa napríklad závažné statické nedostatky, pri oprave ktorých sa museli použiť moderné materiály z karbónu. Charakter národnej kultúrnej pamiatky nedovolil meniť rozmery izieb, napriek tomu v každej vznikla veľmi dômyselným riešením kúpeľňa, čím sa podarilo dosiahnuť komfort, ktorý chýba vo väčšine nemocníc.
Ešte väčšími zmenami prešla fasáda. Po jej podrobnom preskúmaní sa zistilo, že viac ako 80 percent špeciálnych tehál, ktoré dávajú stavbe špecifický charakter, potrebuje výmenu. Musel sa nájsť výrobca, ktorý vyrobí ich presné repliky. Spolu išlo o päť druhov rôzne tvarovaných TEHÁL. Rekonštrukcia fasády zároveň umožnila zatepliť stavbu použitím síce drahého, ale ekologického materiálu.
Zrekonštruované Kochovo sanatórium je dôstojným pokračovateľom diela profesora Kocha, ktorý vybudoval najmodernejšie sanatórium svojej doby. Súčasnosť si vyžadala použitie špičkových technológií, na čo sa pri rekonštrukcii kládol veľký dôraz. Napriek tomu familiárny charakter Kochovho sanatória, uprostred oázy ticha a krásy Kochovej záhrady, bude obrovským prínosom pre budúce rodičky a pacientky.
V súčasnosti sa pracuje na záchrane jednotlivých sôch a architektonických prvkoch záhrady.