20. marca 1924 sa narodil Jozef Kroner, známy slovenský herec, ktorý hral v Oskarom ocenenom filme Obchod na korze.
Začiatky
Narodil sa v Staškove na Kysuciach v železničiarskom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum J. Kronera. Otec, železničiar a vášnivý divadelník, režíroval hry v ochotníckych krúžkoch v Staškove a Trenčíne. Jeho deti, najmä Jozef, Ľudovít a Ján, sa tak začali objavovať na divadelných doskách už v útlom veku.
Počas II. svetovej vojny, v roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po návrate pracuje v novovznikajúcej fabrike ako kreslič a naďalej sa venuje ochotníckej činnosti. Jeho odrazovým mostíkom k dráhe profesionálneho herca sa stáva tzv. DIVADELNÝ ODBOR pri ZK ROH POVAŽSKÝCH STROJÁRNÍ. Kroner dostáva v r.1958 pozvánku do ARMÁDNEHO DIVADLA V MARTINE.
Kariéra v SND
V roku 1956 sa Jozef Kroner s manželkou Teréziou, rod. Hurbanovou, ktorá je tiež herečka, sťahujú z Martina do Bratislavy. Obaja ako čerství členovia činohry SND. Spolu so štvorročnou dcérou Zuzanou, ktorá sa o dvadsať rokov tiež stane uznávanou herečkou.
V roku 1955 nakrúca Jozef Medveď veselohru ŠTVORILKA podľa poviedok Janka Jesenského. Film sa odohráva v roku 1910, v dobe rakúsko-uhorskej monarchie. Zrejme to dodalo tvorcom ľahkosť a vznikla milá, roztopašná komédia francúzskeho strihu, uťahujúca si z malomeštiackych manierov vtedajšej spoločnosti.
S humorom a satirou to bolo na Slovensku vždy ťažké. Chýbali scenáre a odvaha a vytrvalosť bojovať s komunistickou cenzúrou. Nečudo, že tvorcovia siahali do minulosti - k témam, ktoré preveril čas, k autorom, ktorí neboli pre režim nebezpeční. Tak vznikla ZEMIANSKA ČESŤ a STATOČNÝ ZLODEJ.
Martin Ťapák
Hovorí sa, že každý herec má svojho režiséra, ktorý mu vyberá vhodné úlohy, vedie ho príbehom a spoločne vytvárajú dielo. Kronerovým osudovým a najvernejším režisérom bol Martin Ťapák. Prvý raz sa stretli ako herci v Bielikovom dobrodružno-historickom epose JÁNOŠÍK I. a II. (1965). Kroner tu hral svojmu generačnému druhovi Ťapákovi otca, starého Uhorčíka.
Jena z Kronerových najznámejších rolí bol ako KUBO, v rovnomennom televíznom filme. Postavu naivného hlupáčika, ktorý sa stane obeťou dedinských intríg, si Kroner s úspechom vyskúšal v martinskom divadle. Ťapák Hollého predlohu obohatil o výrazný folklórny prvok - tanec a spev v podaní obľúbeného SĽUKu.
Oskarový film
Vznik filmu OBCHOD NA KORZE (1965, r. Ján Kadár a Elmar Klos) od začiatku sprevádzali problémy. Scenár, podľa novely L. Grosmana, vzbudil nevôľu slovenských komunistov. Paradoxne film sa nakrútil vďaka vtedajšiemu prezidentovi A. Novotnému, ktorý nemal rád Slovákov a celý projekt bral ako pomstu.
Film vznikal počas prázdnin roku 1964 v šarišskom mestečku Sabinov. OBCHOD NA KORZE bol diváckym hitom a Domáci divácky záujem možno pripísať na vrub Jozefa Kronera, ktorý bol v tom čase už naozajstnou hviezdou a jeho meno lákalo do kín tisíce divákov. V januári 1965 získal OBCHOD NA KORZE Cenu newyorských filmových kritikov za Najlepší cudzojazyčný film a Kadár s Klosom Cenu za réžiu. Nasledovala nominácia na OSCARA za Najlepší cudzojazyčný film.
Americký úspech pôsobil na domácich komunistov znepokojujúco. Ideologické bariéry medzi znepriatelenými tábormi boli silné a chvála kapitalistov sa javila podozrivo. Jozef Kroner sa napriek tomu zúčastnil newyorskej premiéry, kde aj keď nevedel anglicky, predniesol slávnostný prejav. Mal ho foneticky napísaný na papieri. Na udeľovanie OSCAROV v marci 1966 ho však nepustili. Ani medzinárodné úspechy OBCHOD NA KORZE nezachránili od smutného osudu. V roku 1968 jeden z režisérov, Ján Kadár, emigroval do Kanady, a po okupácii film uložili na 20 rokov do trezoru.
Návrat k Ťapákovi
Jozef Kroner sa po čase stretáva s Martinom Ťapákom a spoločne sa vracajú k látke, ktorá im priniesla divácky úspech. Vzniká RYSAVÁ JALOVICA, PREČO ADAM CHVOJKA SPÁVA DOMA?, VIANOČNÉ OBLÁTKY a MIŠO.
V roku 1970 stvárňuje Kroner aj postavu hotelového detektíva v absurdnej detektívke Petra Solana, PÁN SI NEŽELAL NIČ. Film skončil v trezore, režiséra preložili k dokumentárnemu filmu a autor scenára, Peter Karvaš, dostal zákaz publikovať. Normalizácia roztiahla svoje temné krídla…
V roku 1975 sa opäť hlási Ťapák, ktorý s Petrom Jarošom napísali scenár podľa jeho poviedky PACHO, HYBSKÝ ZBOJNÍK. Film, ktorý vznikol, sa stal historicky najpopulárnejšou slovenskou komédiou. A to nielen vďaka Kronerovi, ale aj skvelým dialógom dvojice Lasica + Satinský, ktorých kvôli vtedajšiemu zákazu neuviedli v titulkoch. Vydarenú paródiu na zbožňovaný jánošíkovský mýtus, si v roku uvedenia pozrelo takmer 850 tisíc divákov. A to sa film neuvádzal v Čechách! Dôvod? České ministerstvo kultúry údajne tvrdilo, že ide o špecificky slovenský humor, ktorému český divák neporozumie… Pečaťou ich zaručeného úspechu je popularita hlavného predstaviteľa. Takým je trojdielny televízny film SVÁKO RAGAN (1976), nakrútený na motívy fejtónov Ela Šandora.
Divadelný dôchodok
O rok nato, Jozef Kroner nečakane odchádza do divadelného dôchodku. Opúšťa dosky, na ktorých strávil takmer tridsať rokov. SND už nemá o jeho služby záujem. Ešte stále hrá - vo filme, rozhlase a najmä v televízii. Je mu však smutno za divadlom. V roku 1992 sa, ako starý Košťál, objavuje v komédii KURVAHOŠIGUTENTAG po boku B. Polívku. V roku 1994 ako Schneider v Šindelkovom filme VÁŠNIVÝ BOZK a ako fotograf Štancel vo filme ALBERT, ALBERT!
Zomrel 12. marca 1998 a pochovaný je na cintoríne Slávičie údolie.
Obľúbené miesta
Vo waypointoch nájdete výber miest v Bratislave spojených s Jozefom Kronerom.