Hoci si ľudia Medzinárodný deň žien pripomínajú každý rok, základná myšlienka, ktorá za vznikom tohto sviatku stojí, už v dnešnej dobe taká známa nie je. Či už ho každoročne so svojimi blízkymi oslavujete, alebo ho radšej ignorujete, určite neuškodí pripomenúť si, odkiaľ táto tradícia pochádza.
Medzinárodný deň žien, je medzinárodne uznávaný sviatok oficiálne ustanovený Organizáciou Spojených národov. Hoci od roku 1990 nie je na našom území sviatkom oficiálnym, mnoho slovenských rodín ho oslavuje dodnes. V roku 2004 sa dokonca zaradil medzi významné dni, ale nejde o štátny sviatok, a tým pádom ani o deň pracovného pokoja. Ľudia si v tento deň pripomínajú hlavne boj za ženské práva, rovnoprávnosť mužov a žien, odstránenie diskriminácie a celkovo lepšie pracovné podmienky pre ženy. Podľa OSN by však mal byť zároveň aj oslavou všetkých ženských úspechov bez ohľadu na ich etnické, národnostné, jazykové, kultúrne, politické a ekonomické rozdiely.
Hoci si mnohí ľudia myslia, že vznik MDŽ súvisí s komunistickým režimom, veľmi sa mýlia. V skutočnosti má svoj pôvod v čase sociálnych kríz a príprav na nadchádzajúci svetový konflikt, kedy sa ženy začali zasadzovať o svoje práva a viac tak prenikali do verejného života. Konkrétne potom ide o pripomienku štrajku newyorských krajčírok, ktorá sa uskutočnila roku 1908.
Dôležitou udalosťou sa potom stali nedeľné demonštrácie žien nespokojných so svojou situáciou na konci zimy v roku 1908, ktoré sa konali na popud Socialistickej strany USA. Jedno z týchto veľkých zhromaždení potom prebehlo 8. marca 1908 v New Yorku, ktorého ulicami pochodovalo zhruba 15 000 krajčírok vrátane mnohých imigrantiek. Demonštrovali tu za lepšie platy, kratšiu pracovnú dobu, politické a hospodárske práva žien, ale aj koniec detskej práce. Tento deň bol aj dňom spomienky na udalosti spred pol storočia. Ženy robotníčky pracovali rovnako tvrdo ako muži, no za svoju prácu dostávali oveľa menší plat. 8. marca 1857 vyšli ženy do ulíc bojovať za zrovnoprávnenie. Polícia dav žien násilím rozohnala. Vybojovať zmenu k lepšiemu sa nepodarilo, k zmene prišlo až v 20. storočí.
V priebehu dejín sa oslavy Medzinárodného dňa žien menili, ľudia si k tomuto sviatku vytvorili úplne iný vzťah, majú s ním spojené odlišné asociácie ako v minulosti a na pôvodný zámer mnohí zabudli. Zatiaľ čo niektorí ľudia preto dnes na MDŽ kupujú svojim manželkám, mamičkám alebo babičkám pravidelne kvety alebo im aspoň poprajú, iní Medzinárodný deň žien okázalo ignorujú.
Mnohým totiž pripomína minulý režim, kedy boli jeho oslavy okázalé a rozhodne ich nešlo prehliadnuť. Ich typickým znakom boli červené karafiáty, povinné oslavy na pracoviskách alebo televízne gratulácie. Ženy sa vtedy prezentovali hlavne ako pracovníčky a bojovníčky za socializmus i mier a vrcholnou udalosťou bývalo stretnutie vybraných adeptiek s prezidentom, najvyššími predstaviteľmi vtedajšej vlády a komunistickej strany.
Mnoho ľudí neskôr prestalo Medzinárodný deň žien oslavovať v domnení, že išlo o umelo vytvorený sviatok, ktorý vymysleli zástupcovia komunistického režimu. Časť republiky ho tak vníma aj dnes a akékoľvek oslavy bojkotuje, ale predovšetkým mladšia generácia sa k jeho oslavám začína postupne vracať. Ako ľudskoprávny sviatok si ho však pripomínajú skôr na medzinárodnej úrovni a sústredia sa na rovnoprávnosť mužov a žien, ktoré majú v rôznych častiach sveta rôzne podmienky a príležitosti.