Amerigo Vespucci sa narodil 9. marca 1454 vo Florencii v Taliansku ako jeden zo štyroch synov a vyrastal vo veľkom sídle. Vyučoval ho jeho strýko Giorgio Antonio, učiteľ veľkej časti florentskej šľachty, ktorý ho učil literatúru a latinský jazyk. Neskôr sa Amerigo venoval geometrií, astronómii, fyzike a štúdiu vesmíru, v ktorých robil rýchly pokrok. Vynikal v matematike a jeho koníčkom bolo prekresľovanie máp. Jeho snom bolo cestovať a získať lepšiu predstavu o tom, ako vyzerá Zem.
Amerigo strávil polovicu svojho života ako obchodník, pričom veril, že sa stane takým bohatým, aby mohol objavovať. Vo Florencii, kde sa narodil Amerigo bola provincia riadená mocnou rodinou rodu Medici. V rokoch 1478-1480 pracoval pre ambasádu v Paríži pre svojho príbuzného, Guida Antonia Vespucciho, ambasádora Florencie, ktorý bol v službách Ľudovíta XI. V roku 1483, po smrti jeho otca sa stal správcom v dome Lorenza di Pierfrancesco de" Medici, kde si získal dôveru i obľubu u jeho synov a tak neskôr Amerigo pracoval pre túto rodinu a pomáhal im riadiť provinciu.
V roku 1492 Amerigo opustil Florenciu a odišiel do Seville v Španielsku. V roku 1505 sa stal občanom Španielska. Vo svojich štyridsiatych rokoch sa Vespucci stal riaditeľom námornej spoločnosti, ktorá dodávala lode a náradie pre dlhé plavby, napríklad aj pre tretiu a štvrtú Kolumbovu výpravu.
O tri roky neskôr získal titul hlavný navigátor Španielska, no nebola to práve funkcia pre vášnivého cestovateľa. Jeho úlohou bolo školiť iných navigátorov, modernizovať a štandardizovať navigačné techniky a zhromažďovať údaje o prieskume Nového sveta, teda sedieť za stolom a písať. Túto funkciu zastával až do konca svojho života.
Dostal prvú príležitosť podniknúť dlhšiu plavbu, po objavovaní nových svetov túžil už oddávna a tato túžba bola ešte zvýšená Columbovými úspechmi. S nadšením sa zapojil do európskej snahy nájsť cestu do Ázie smerom na západ. Vďaka tomu, že dostal tri lode od Ferdinanda Kastílskeho, mohol podstúpiť svoju prvú plavbu. Vyplával 10. mája 1497. Predpokladá sa, že počas tejto plavby sa mu podarilo preskúmať Mexický záliv a USA až po záliv Svätého Lawrenca. Z tejto plavby však nie je veľa dôkazov o ich ceste. Vrátil sa 15. októbra 1498 a pristal v Cadize.
V roku 1499 podnikol Vespucci druhu plavbu spolu s Alfonsom de Ojeda ako kapitánom. Smerovali na ostrovy Cape Verde, prekročili rovník a pristáli pravdepodobne niekde v blízkosti Aracati, na pobreží Brazílie.
Vymyslel termín „Nový svet“. Vespucci prišiel s výrazom „Mundus Novus“ (čo znamená „Nový svet“) po objavení nových kontinentov Ameriky.
Táto cesta sa pokladá za prvú plánovanú cestu do Nového Sveta. Vespucci preskúmal východnú časť pobrežia Brazílie, ústie Amazonky a pri ceste späť aj Kubu a Bahamy, odkiaľ doviezol 200 domorodcov ako otrokov. Do Španielska sa vrátil v roku 1500 a podal správu o svojom objave zeme a ľudí. Svoje poznatky obšírne popísal florentskému vládcovi Lorenzovi Medicimu. Vespucciho pútavý opis vyšiel tlačou a takmer súčasne bol preložený do viacerých jazykov, vďaka čomu sa stal všeobecne známym. Keďže bol stále presvedčený, že musí existovať prechod cez Novy svet, ktorý by umožnil cestu do Ázie. Prvé dve plavby podnikol v službách Španielska. Vespucci navrhol ísť na novú výpravu cez Indický oceán, ktorú španielska vláda odmietla - v dôsledku toho sa namiesto toho rozhodol slúžiť Portugalsku. Druhé dve výpravy podnikol teda v službách Portugalska.
19. mája 1501 vyrazil na svoju tretiu plavbu, kde bol veliteľom Gonocalo Coelho, ďalší zo španielskych moreplavcov. Objavili Cape Santo Agostinho, miesto ležiace na výbežku v dnešnej Brazílií. Dostal sa až do dnešnej Argentíny, pričom dnes už vieme, že veľkosť územia sa mu v vtedy podarila odhadnúť veľmi reálne (odchýlka asi 80 kilometrov). Táto cesta bola jednou z menej úspešných.
Amerigo Vespucci sa stretol aj s americkými domorodcami. „Žijú spolu bez kráľa, bez vlády a každý si je vlastným pánom... Okrem toho, že nemajú kostol, žiadne náboženstvo a nie sú modloslužobníci, žijú v súlade s prírodou a sú to skôr epikurejci ako stoici,“ napísal o pôvodných obyvateľoch Nového sveta. Akoby im závidel… Vespucci sa na rozdiel od Kolumba nesnažil kolonizovať domorodcov. Strávil s nimi značné množstvo času, aby spoznal ich zvyky, životný štýl a obyčaje. Na druhej strane sa však zaoberal obchodom s otrokmi a mal z toho prospech.
Na štvrtej a poslednej plavbe preskúmal Amerigo väčšiu časť Južnej Ameriky. V roku 1503, na poslednej plavbe, ktorej kapitánom bol sám Amerigo, posádka spolu s veliteľom preskúmala juhovýchodnú časť Južnej Ameriky. Navštívili miesta ako Cape Soo Roque, Guanabara Bay, Rio de la Plata, Cape Santo Agostinho, San Julian and videli Falklandské ostrovy. Posádka sa vrátila do Španielska v roku 1504 a opísali svoje objavy, aby mohli byt zapísané do máp.
Nemecký kartograf Martin Waldseemüller po ňom už v roku 1507 pomenoval Južnú Ameriku a flámsky kartograf a matematik Gerhard Mercator v roku 1538 nakoniec aj celý americký kontinent, toho sa však už Vespucci nedožil, zomrel krátko pred svojimi 61. narodeninami na maláriu vo februári 1512 v španielskej Seville.
Kešku hľadajte na súradniciach:
N 48° 10.DLVII E 016° 58.DLXIII