26. augusta 1910 sa v Skopje, Macedónsku narodila Matka Tereza, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier.
Začiatky
Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje v Macedónsku v albánskej rodine. Jej otec bol úspešným podnikateľom, zomrel, keď mala osem rokov. Jej matka bola hlboko veriaca žena. Venovala sa vyšívaniu, z toho potom žili. Agnes sa aktívne zúčastňovala na živote farnosti. V roku 1928 sa rozhodla vstúpiť k loretským sestrám v Dubline v Írsku. Prijali ju 12. októbra. Rehoľné meno dostala po sv. Terézii z Lisieux. O pár mesiacov neskôr ju poslali do Indie. Priamo do Kalkaty dorazila 6.januára 1929. Noviciát prežila v meste Darjeeling.
Kongregácia
V septembri 1946 cestovala vlakom z Kalkaty do Darjeelingu. Na tejto ceste sa pocítila silné volanie k práci medzi tými najúbohejšími. Aj keď ju jej predstavené sprvu nechápali, nevzdala sa myšlienky začať „dielo práce spásy a posvätenia tých najúbohejších z úbohých“. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7.októbra 1950. V priebehu 15 rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo od chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Takisto svoju pozornosť zameriavali na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulice. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Tereza s úradníkmi alebo aj so samotnými občanmi mesta, jej dielo si postupne získavalo úctu a rešpekt. 1.februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva.
Šírenie do zahraničia
Prvý dom mimo Indie bol založený v roku 1965 vo Venezuele v Cocorote. Prvý dom v Európe vznikol v Ríme a v Afrike v Tabore v Tanzánii v roku 1968. Kongregácia naďalej stúpala v počte sestier, aj v počte domov. Misionárky lásky sa dostali prakticky do celého sveta. Všade ponúkali pomoc tým najúbohejším – ľuďom bez domova, žobrákom, chorým. V roku 1979 Matka Tereza dostala Nobelovu cenu mieru. V tom istom roku sa podarilo misionárkam Matky Terezy preniknúť dokonca aj do komunistických krajín – do Záhrebu v Chorvátsku. O rok neskôr otvorili dom vo východnom Berlíne. Neskôr sa to podarilo takmer vo všetkých komunistických krajinách vrátane 15 domov v Sovietskom zväze.
Smrť a vysvätenie
V júli 1997 sa Matka Tereza veľmi slabá a chorá vrátila z cesty po Ríme, New Yorku a Washingtone domov do Kalkaty. Dva mesiace nato podľahla chorobe. Zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Jej telo preniesli do chrámu sv. Tomáša, ktorý bol pri konvente loretských sestier, kam vstúpila pred 69 rokmi. Státisíce ľudí prišlo, aby jej vzdali úctu. Jej pohreb bol veľkolepý, zúčastnili sa na ňom najvyšší štátni predstavitelia viacerých štátov. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 19. októbra 2003. Za svätú bola vyhlásená pápežom Františkom 4. septembra 2016.
Kontroverzia
Bolesť spasí svet
Mníšky kongregácie, vrátane Matky Terezy odmietali podávanie liekov tíšiacich bolesť chudobným a verili, že ich utrpenie privedie bližšie k Bohu.
Namiesto poskytovania skutočnej liečby sa často len modlili za to, aby sa pacientovi uľavilo. Utrpenie bolo podľa mníšok neoddeliteľnou súčasťou ich práce. Samé sa bičovali a neraz nosili reťaze, ktoré im spôsobovali poranenia.
Mary Johnsonová, ktorá pre Matku Terezu pracovala 20 rokov hovorí, že jej viera sa spájala s Ježišom pribitým na kríži. Verila, že utrpenie má moc vykúpiť svet.
Obhajoba Donalda McGuirea
Po tom, čo sa prevalilo, že zneužíval deti, Matka Tereza napísala list, v ktorom ho obhajovala a tvrdila, že mu plne dôveruje. Aj to umožnilo reverendovi vykonávať svoju funkciu ešte ďalšie desaťročie, počas ktorých sa mu do rúk dostali stovky ďalších chlapcov.
