24. augusta 1904 sa v Rabčiciach narodil Milo Urban, slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.
Životopis
Narodil sa v rodine lesníka. Vyrastal na rabčickej kopanici, obklopený lesmi, s výhľadom na babiu horu. Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku s ľúbostnou zápletkou, zasadenou do lesníckeho prostredia. V rokoch fašistickej vlády sa ako umelec odmlčal a prejavoval sa len ako novinár v službách ľudáckej ideológie. Pred oslobodením roku 1945 emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa vrátil a bol postavený pred ľudový súd, ktorý ho v roku 1948 odsúdil na verejné pokarhanie. V 50. rokoch sa venoval najmä prekladaniu a od druhej polovice 50. rokov znovu aj písaniu umeleckej prózy. Jeho tvorbu ovplyvnili Vajanský, Kukučín, Kalinčiak a Hviezdoslav a sociálnorevolučne symbolisticky ladená poézia Kraska, Adyho, Bezruča a Wolkra. Zo zahraničných autorov to boli K. Przerwa-Tetmajer, F. M. Dostojevskij a L. Andrejev.
Urban a Slovenský štát
Milo Urban taktiež patrí k zástupu zlyhávajúcich morálnych autorít. Počas Slovenského štátu totiž vyplávala na povrch jeho inklinácia k nacionalistickým myšlienkam, ktoré vo väčšej či menšej miere dávkoval ako mienkotvorný novinár.
Najskôr pracoval v denníku Slovák a časopise Slovenský národ, aby sa v novembri 1940 ako rešpektovaný prozaik vyšvihol na post šéfredaktora provládneho orgánu Gardista. Keď ku koncu vojny zacítil, že je zle, emigroval do Rakúska, kde strávil dva roky v internačných táboroch americkej zóny. V roku 1948 ho postavili pred ľudový súd a ten mu pre horlivú novinársku činnosť počas vojny uštedril verejné pokarhanie.
Dielo
Jeho tvorba bola v znamení zmyslu pre realitu a porozumenia pre revolučné premeny spoločnosti, ale popritom zo živelného stanoviska. V slovenskej literatúre mu patrí prvenstvo v zobrazení dediny ako živého organizmu, zapojeného do celospoločenského prúdenia, prechádzajúceho ideologickým vývojom a diferenciáciou.
Z dramatických pokusov publikoval iba ukážku z hry Otroci predsudkov (1925), napísal aj niekoľko recenzií, glos a príspevkov do ankiet.
Milo Urban svoju tvorbu uverejňoval aj pod pseudonymami: Ján Rovňan ml.; J. Rovňan; Milko U.; Podbabjagurský.
Zomrel 10. marca 1982 v Bratislave a pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
Živý bič
Literárna kritika dodnes hodnotí jeho dielo Živý bič ako kľúčový slovenský román, ktorý malo aj veľký medzinárodný ohlas. Prinášal hlboký prienik do sveta hornooravskej dediny a jej kolektívneho vedomia. Slovenskú prózu obohatil o výrazný psychologický rozmer a jeho postavy dodnes oslovujú svojou nepoddajnosťou a zápasom o vlastné bytie. Vďaka tomuto románu sa stal najprekladanejším slovenským autorom v zahraničí. Jeho dielo bolo preložené o 13 jazykov, o. i. do estónčiny, japončiny, litovčiny. Podal kritický obraz spolitizovania života v Česko-slovenskej republike. Pokúsil sa priblížiť vznik Slovenskej republiky. Základným kritériom jeho umeleckej pôvodnosti bol zápas o pravdu, ktorý obvykle sprevádzali emocionálne výbuchy. Mal neobyčajný inštinkt na stupňovanie napätia deja. Vedel, že slovo získava váhu iba vtedy, ak sa vysloví alebo napíše.
