12. august 1887 sa vo Viedni, Rakúsko narodil Erwin Schrödinger, rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky. Preslávil sa predovšetkým formuláciou nerelativistickej vlnovej rovnice pre popis hmotných častíc, ktorú na jeho počesť nazývame Schrödingerova rovnica. Za túto základnú prácu dostal v roku 1933 spoločne s Paulom Diracom Nobelovu cenu.
Mladosť a štúdium
Narodil sa v Rakúsko-Uhorsku vo Viedni ako jedináčik. Otec bol majiteľom továrne, venoval sa taktiež talianskemu umeniu a botanike. Jeho matka a teta ho zbožňovali a Erwin prežil ideálne detstvo. Pretože mali anglických predkov, Erwin hovoril dokonale anglicky aj nemecky. Najprv mal súkromných učiteľov, neskôr navštevoval akademické gymnázium so zameraním na literatúru a filozofiu. Gymnázium dokončil v roku 1906, a potom nastúpil na Viedenskú univerzitu. Veľmi ho ovplyvnili prednášky Friedricha Hasenöhrla z teoretickej fyziky, v matematike ho zaujala algebra prednášaná Franzom Mertensom. Jeho veľkým vzorom bol Ludwig Boltzmann.
Rovnica
Základná rovnica kvantovej mechaniky, Schrödingerova rovnica, je rovnica pre vlnovú funkciu. Táto funkcia je lineárna, preto je možné v kvantovej mechanike používať princíp superpozície. Ten nám potom vraví, že sa daná fyzikálna sústava môže nachádzať vo viacerých stavoch zároveň.
Schrödingerova mačka
To, že napríklad elektrón v atóme môže byť "zároveň" na prvej a druhej hladine, je pre nás ťažko predstaviteľné. Hlavný problém spočíva v tom, že s kvantovou mechanikou nemáme skúsenosti, v bežnom živote sa s jej dôsledkami priamo nestretávame, a preto sú niektoré jej predpovede pre nás nečakané. Závažnejší problém nastolil Erwin Schrödinger, keď v svojom článku z roku 1935 popísal známy experiment s mačkou. Pri ňom zavrieme mačku do škatule, v ktorej je spolu s ňou smrtiaci mechanizmus. V ňom je rádioaktívne jadro, ktoré sa počas jednej hodiny s pravdepodobnosťou 50% rozpadne a aktivuje mechanizmus. Po tomto čase je teda mačka v krabici s pravdepodobnosťou 50% živá a s pravdepodobnosťou 50% mŕtva. Z pohľadu kvantovej mechaniky je jadro po jednej hodine v superpozícii dvoch stavov: "rozpadnutý" a "nerozpadnutý". Naproti tomu mačka sa v takejto superpozícii môže nachádzať iba ťažko. Prostredníctvom tohto myšlienkového experimentu chcel Schrödinger poukázať na to, že kvantovú mechaniku treba doplniť o jej vzťah ku klasickej mechanike, ktorá riadi bežné makroskopické objekty všade okolo nás.
Vojna a čas po nej
V súvislosti s jeho postojom k pripojeniu Rakúska k Tretej říši bol pre svoju "politickú nespoľahlivosť" odvolaný. Musel narýchlo odísť do Ríma, odkiaľ sa sťahoval do Oxfordu, Gentu a nakoniec Dublina. Zaoberal sa tu zjednotenou teóriou poľa, ktorá sa ale stretla s kritikou Alberta Einsteina. Z Dublina sa vrátil do Viedne v roku 1956. O rok neskôr ťažko ochorel a odišiel do penzie do tyrolského Alpbachu. Zomrel na tuberkulózu 4. januára 1961 vo veku 73 rokov.
