25. augusta 1609 predstavil Galileo Galilei svoj teleskop. Išlo o praktické využitie pôvodne holandského vynálezu. Moderná pozorovacia astronómia sa zrodila pred 413 rokmi.
Pirátske útoky v Benátkach
Benátčania, odjakživa obchodníci, mali problémy. Ich obchodné lode sa stávali čoraz častejšie terčom pirátskych útokov. Na pomoc im prišiel dovtedy nenápadný matematik padovskej univerzity Galileo Galilei - benátskym radným predstavil teleskop, ktorým k svojmu úžasu mohli z vysokej veže pozorovať, čo sa deje na palube vzdialených lodí. Benátčania unikátne zariadenie kúpili a Galileovi zdvihli plat na dvojnásobok. Bola to však aj predzvesť problémov, do ktorých sa Galilei onedlho dostal, pretože ďalekohľad už na jeseň 1609 namieril do vesmíru.
Galileo Galilei
Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise v Toskánsku. Po štúdiu medicíny sa venoval matematike a na podporu svojich teórií vykonal nemálo experimentov. Zaoberal sa napríklad zrýchlením padajúcich telies, šikmým vrhom alebo inerciálnymi sústavami. Vydal mnoho vedeckých spisov.
Nikdy sa neoženil - po smrti otca bol nútený starať sa o rodinu a napriek celkom slušným príjmom z pôsobenia na univerzite v talianskej Padove, kde vyučoval matematiku, geometriu a astronómiu, čelil nedostatku peňazí.
Pozorovanie vesmíru
Galilei bol prvý človek, ktorý videl krátery na Mesiaci. Pokračoval objavovaním slnečných škvŕn, štyroch veľkých mesiacov Jupitera a prstencov Saturna. Jeho ďalekohľad bol podobný ako operné okuliare. Na zväčšovanie predmetov využívala usporiadanie sklenených šošoviek. To poskytlo až 30-násobné zväčšenie a úzke zorné pole, takže Galileo nemohol vidieť viac ako štvrtinu Mesiaca bez toho, aby premiestnil svoj teleskop.
Galileo sa v roku 1610 na pozvanie významnej rodiny Mediciovcov vrátil do rodného Toskánska, kde sa ďalej venoval aj štúdiu oblohy. To ho neskôr priviedlo k sérii prevratných uzáverov a k obhajobe heliocentrickej teórie Mikuláša Kopernika.
Kacír
Galilei sa za obhajobu Kopernika dostal pred inkvizíciu. Cirkevné úrady ho vyhlásili za kacíra a prinútili verejne odvolať svoje tvrdenie. Podľa cirkevného učenia vtedy bola stredom vesmíru Zem. Doživotný žalár mu neskoršie zmenili na domáce väzenie, v ktorom strávil osem posledných rokov života. Zomrel 8. januára 1642 v talianskom Arcetri pri Florencii. Dožil sa 78 rokov.
Zosnulý pápež Ján Pavol II. sa ešte v roku 1992 ospravedlnil za konanie cirkvi a vyhlásil, že Galileiho verejné odsúdenie bolo tragickou chybou.
Je po ňom pomenovaný Národný teleskop Galileo.
