7. augusta 1560 sa v Nyírbátore, Maďarsku narodila Báthory Erzsébet, alebo Alžbeta Bátoriová alebo Elisabeth Báthory, uhorská grófka.
Pôvod
Báthoryovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovsku. Jej rodičia boli Juraj Báthory z ečedskej línie rodu Báthory a Anna Báthoryová zo šomlyóovskej línie. Manželstvo s Jurajom Báthorym bolo jej tretie. Väčšinu Báhtoryovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Šomlyóovska línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Báthory, Alžbetin brat.
Manželstvo
V 15 -tich rokoch sa stala Báthoryová manželkou Františka Nádašdyho. Ten bol známy tým, že bol veľký vojvodca a bojovník. V bojoch sa preukazoval veľkou statočnosťou a odvahou. Voči Turkom konal pomerne kruto. Po boji prikazoval hromadné popravy zajatcov. Jeho oddiel bol známy tým, že do útoku vyrážal s uťatými hlavami Turkov. V osmanskom vojsku vyvolával veľký rešpekt a bol známy ako Čierny Beg. V hodnosti hlavného veliteľa Zadunajských vojsk sa v roku 1602 zúčastnil bitky o Budín a Pešť proti Osmanskej ríši. Jeho vojská dobyli Pešť a úspešne odrazili predvoj Osmanov pri ich útoku na Budín.. Bojoval v pätnásťročnej vojne proti Turkom.
Alžbeta mala s Františkom 5 detí: Uršula a Andrej zomreli ako novorodenci - zostala Anna, Katarína a Pavol.
Mučenie
Alžbeta Báthoryová sa preslávila tým, že mučila mladé dievčatá. Toto všetko mohlo byť spôsobené tým, že Báthoryová mala rodičov z tej istej rodiny len z iných vetiev. U nej mohla nastať degenerácia mozgu, ktorá spôsobila tieto agresívne črty povahy. Alžbete Báthoryovej pomáhali jej sluhovia: Ján Ujvári (Ficko), Katarína Benecká, Dorota Sentéš, Ilona Jó. Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 - 1610. Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce - vyslanci palatína Turza ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne - na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore.
Odsúdenie
Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Onedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Alžbeta Bátoriová sama pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu bez možnosti ďalšieho vypočúvania. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade.
Jej pomocníkmi boli Ján Ujvári (Ficko), Ilona Jóová, Dorota Sentešová a Katarína Benická. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli Helena Jóová a Dorota Sentešová zaživa upálené, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Benickú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majerníčka z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.
Alžbeta sa mohla stretávať s rodinou, kazateľmi a so ženou, ktorá jej nosila jedlo. Posledné dni strávila na Čachtickom hrade a zomiera 21. augusta 1614. Pochovaná bola (a zrejme stále je) v čachtickom kostole, v 18.storočí jej rakvu spomína kanonická vizitácia ako aj záznam z úmrtnej matriky.
