ROK #227 - Napoleon Bonaparte Multi-Cache

15. augusta 1769 sa v Ajaccio na Korzike narodil Napoleon Bonaparte, francúzsky generál a politický vodca.

Jeho význam začal stúpať v neskorých štádiách Francúzskej revolúcie. Ako cisár Napoleon I. stál na čele Francúzska v rokoch 1804 až 1815. Jeho reforma občianskeho práva, Code civil des Français, značne ovplyvnila kontinentálne právne systémy. Najznámejšia je však úloha, ktorú zohral vo vojnách vedených proti európskym mocnostiam, označovaných ako napoleonské vojny. Ovládol väčšinu kontinentálnej Európy, šíriac ideály Francúzskej revolúcie, ale zároveň konsolidoval imperiálnu monarchiu, ktorá niesla znaky prekonaného sociálneho a politického systému ancien régime. Vďaka úspechom v týchto vojnách, často proti početne silnejším protivníkom, je všeobecne považovaný za jedného z najväčších vojenských veliteľov všetkých čias a jeho vojenské ťaženia sú súčasťou štúdia na vojenských akadémiách celého sveta.

Napoleon sa narodil v meste Ajaccio na ostrove Korzika rodičom zo starej šľachtickej rodiny pôvodom z Janova. V pevninskom Francúzsku získal vzdelanie a hodnosť dôstojníka delostrelectva. Jeho meno sa dostalo do popredia počas 1. Francúzskej republiky, keď viedol úspešné vojenské kampane proti prvej a druhej protifrancúzskej koalícii. V roku 1799 zinscenoval tzv. Prevrat 18. brumaira a vyhlásil sa za Prvého konzula; o 5 rokov neskôr ho francúzsky senát vyhlásil za cisára. V prvej dekáde 19. storočia bolo Prvé Francúzske cisárstvo pod jeho vládou zatiahnuté do viacerých vojenských konfliktov, známych ako napoleonské vojny, do ktorých sa väčšou či menšou mierou zapojila každá hlavná európska mocnosť.

Po sérii víťazstiev si Francúzsko zabezpečilo dominantné postavenie v centrálnej Európe. Napoleon udržiaval jeho sféru vplyvu prostredníctvom vytvárania početných spojenectiev a dosadzovaním svojich priateľov a rodinných príslušníkov do čela svojich európskych satelitov. Napriek tomu, že ich vládnutia neprežili jeho pád, jeho synovec Napoleon III. neskôr vládol vo Francúzsku v 19. storočí.

Španielska vojna za nezávislosť a Napoleonovo ruské ťaženie v roku 1812 sa stali bodom obratu kariéry Napoleona Bonaparte. Jeho Grande Armée utrpela počas kampane ťažké straty a už nikdy sa z toho úplne nespamätala. V roku 1813 ho šiesta koalícia porazila v bitke národov pri Lipsku; nasledujúci rok koalícia vpadla do Francúzska, donútila Napoleona abdikovať a poslala ho do exilu na ostrov Elba. O necelý rok neskôr však z ostrova utiekol a vrátil sa k moci. V júni 1815 bol definitívne porazený v bitke pri Waterloo. Posledných 6 rokov svojho života strávil vo vyhnanstve na ostrove Svätá Helena. Po jeho smrti v roku 1821 pitva stanovila ako príčinu smrti rakovinu žalúdka. Tento záver vyvolal dlhotrvajúce diskusie, pretože niektorí vedci sa domnievajú, že sa v skutočnosti stal obeťou otravy arzénom.

Napoleon údajne osobne navštívil Bratislavu v roku 1809. Mal tu vystúpiť na Somársky vrch, kde je postavený stĺp s nápisom N. Q. (Napoleon Quiesco). Na Bratislavu sa pozeral aj z Petržalky, kde sa krátko predtým odohrali krvavé boje.

15. novembra 1805 "zaútočili" na jeden z Bratislavských pontónových mostov traja Francúzi, poručík a dvaja husári. Mestský komisár so strážou ho vydali dobrovoľne, lebo si mysleli, že ide o vlastných vojakov. O tri dni ho opustili.

27. novembra sa Francúzi objavili v Bratislave znova, 10 tisíc vojakov obsadilo 25 tisícové mesto, našťastie o 3 dni znova odtiahli na Moravu, kde sa pri Slavkove odohrala 2. decembra 1805 bitka troch cisárov, v kotrej Napoleon porazil rakúske a ruské vojsko. Do Bratislavy sa vrátilo 18 tisíc okupačných vojakov.

Bratislava zažívala ťažké a chudobné časy, musela živiť takmer dvojnásobok ľudí a množstvo hodnostárov. 26. decembra 1805 podpísali v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca Bratislavský mier. Pre Rakúsko znamenal katastrofu. Stratilo veľké územie v Taliansku, asi šestinu obyvateľstva a muselo platiť vysokú vojnovú náhradu.

V roku 1809 Rakúsko zaútočilo na Francúzsko. 13. mája kapitulovala Viedeň a Bratislavu chránil už len Dunaj a predmostie v Petržalke. Francúzi znova zaútočili prvého júna so 14 tisícmi mužov, bez úspechu. Ponad Dunaj ostreľovali mesto a Bratislavčania utekali až do Lamača a Jura. Podhradie vyhorelo úplne, požiare boli až na Námestí SNP. Francúzi 5. a 6. júla na Moravskom poli znova porazili Rakúsko a Bratislava bola okupovaná až do roku 1812. Počet obyvateľov v Bratislave sa znížil takmer o polovicu, o 10 tisíc ľudí.

Je mnoho vecí, kroré ste o Napoleonovi určite nepočuli.

Jednou z prvých asociácií, ktorá sa pri Napoleonovi núka je jeho malá výška. V skutočnosti mal približne 170 centimetrov, čo bol v tej dobe priemer. Táto výška sa určila podľa lekárskej správy, ktorá sa spísala pri jeho smrti.

Napoleonova armáda objavila Rosetta Stone. Na expedícii v Egypte Kapitán Pierre François-Xavier Bouchard objavil vypísanú dosku pri demolácii starovekých múrov mesta Rosetta. Okamžite si uvedomil potenciálny význam a kameň previezol do Káhiry. Je popísaný hieroglyfmi, ľudovou rečou a gréčtinou. Nakoniec sa ukázalo, že kameň je prevodnou tabuľkou, ktorá lúštila staroveké egyptské hieroglyfy.

Niekde na mieste, kde je úvodná ikonka tejto multi cache bol kedysi kameň s označením, že tu bol Napoleon. Môžete ho na uvedených súradniciach hľadať (vraj na mieste ale nie je) a prípadný nález s fotodokumentáciou priložiť do logu. K riešeniu tejto kešky to priamo nesúvisí, ale môže to byť dobrodružné.

Rovnako ste určite nevedeli o Napoleonovom až chorobnom dokumentovaní rastlín a hlavne kvetov. Prevedieme Vás touto mestskou časťou (Somársky vrch a Napoleonov vŕšok) nájdeme spolu kvety, ktoré sú na uvedených súradniciach, vo waypointoch sú uvedené ako KVET-A až KVET-M.

Nájdením úplného ciferného súčtu a dosadením do vzorca:

N AB° 0C.(K-F)FL E 0H(B-1)° 0G.M(J+1)(D-2)

Získate súradnice finálu.