2.8.1946 sa v Banskej Bystrici narodil Ján Langoš, slovenský fyzik, politik a zakladateľ Ústavu pamäti národa.
Životopis
Od mladosti ho formoval brat jeho babičky, katolícky kňaz Alexander Vajcík. Študoval na Strednej priemyselnej škole spojovej techniky v Banskej Bystrici a Elektrotechnickej fakulte SVŠT, odbor fyzika tuhých látok. Po ukončení štúdia pracoval ako experimentálny fyzik, technológ v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Pracoval tam ako odborník na vývoj a testovanie integrovaných obvodov. V rokoch 1982 až 1985 to boli obvody pre komunikačné rozhrania mikropočítačov a pod jeho vedením bol vyvinutý a v roku 1989 vyrobený prototyp 32-bitového mikroprocesora s redukovanou množinou inštrukcií (RISC).
Boj proti totalite
Angažoval sa v disente, spolu s Jánom Čarnogurským vydával samizdat Bratislavské listy, v roku 1987 spoluvydával samizdatový časopis Fragment , časopis K (spolu so Šimečkom a Budajom, neskôr Fragment K). Podieľal sa aj na tvorbe časopisov Kontakt a Altamira. ŠtB ho v tomto období rozpracovávala v akcii s krycím menom „Lukeš“.
Podľa Jozefa Mikloška bol Ústav technickej kybernetiky, pod vedením akademika Ivana Plandera, liahňou disidentov tajnej cirkvi, pracovali tam kresťanskí aktivisti ako František Mikloško, Rudolf Fiby, Marián Vajteršic, Ondrej Sýkora, Mária Lucká, Peter Václavík, Marián Gula a ďalší.
Politik
Po Nežnej revolúcii sa stal v roku 1990 podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho Zhromaždenia, neskôr pôsobil ako minister vnútra ČSFR, a poslanec NR SR. V roku 1992 zriadil v Prahe úrad, ktorý sa začal venovať zločinom bývalej ŠtB.
V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke KDH za SKOI. Od roku 1995 do 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. Poslancom NR SR bol do roku 2002.
Bol predkladateľom a spoluatorom zákonov a právnych noriem, „Zákona o slobodnom prístupe k informáciám“ a „Zákona pamäti národa“. Poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave a predseda výboru pre ochranu verejného poriadku, 1993 zakladateľ Stálej konferencie občianskeho inštitútu (SKOI), zakladajúci člen M.E.S.A.
Ústav pamäti národa
Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti totalitným režimom, ktorými naša krajina prešla v 20. storočí. Bol bytostne presvedčený o tom, že predstavujú zlo pre jednotlivca i spoločenstvá. Jeho úsilie o odkrytie plnej pravdy o ich nemorálnosti a protiprávnosti vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a následným zriadením Ústavu pamäti národa, ktorý naďalej zostane nositeľom a realizátorom jeho myšlienok.
Do svojej smrti pôsobil ako predseda jeho Správnej rady.
Tragická smrť, ocenenia
15. júna 2006 tragicky zahynul pri autonehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec, keď vo vysokej rýchlosti narazil do vozidla Multicar plne naloženého štrkom.
‣ 1990 ďakovný list z Izraela. Langoš bol signatárom vyhlásenia k deportácii Židov zo Slovenska z roku 1987.
‣ 17. novembra 2007 na budove, kde vtedy sídlil ÚPN (Námestie SNP), bola odhalená jeho busta. Dnes je umiestnená pred budovou.
‣ V roku 2009 mu bola udelená Cena Václava Bendu (in memoriam).
‣ Dňa 15. júna 2013, pri výročí jeho smrti, bol v Banskej Bystrici odhalený pamätník v Centre nezávislej kultúry - Záhrada.
