26. júna 1824 sa narodil William Thomson, britský matematik, fyzik, inžinier a vynálezca. Známy bol skôr pod svojim šľachtickým menom lord Kelvin z Largsu.
Pôsobenie
Počas svojho života zostrojil viac vynálezov, napríklad kvadrantový elektromer, prístroje pre meranie elektriny v atmosfére alebo nový typ buzoly. Je po ňom pomenovaná jednotka termodynamickej teploty Kelvin a Joulov-Thomsonov jav.
Vzdelanie
Keď mal William osem rokov, otca vymenovali za vedúceho katedry matematiky na univerzite v škótskom Glasgowe. William sa od otca podučil matematike a už ako veľmi mladý sa stal schopným matematikom.
Na univerzite začal William študovať až ako 14-ročný. V rokoch 1838-39 študoval astronómiu a chémiu, nasledujúci rok začal chodiť na prednášky z prírodnej filozofie (teda dnešnej fyziky), ktoré zahŕňali štúdium tepla, elektriny a magnetizmu. Študoval aj Laplaceovu nebeskú mechaniku a navštívil Paríž. V roku 1841 začal Thomson študovať na univerzite v Camrbidgei a v ten istý rok uverejnil svoj prvý vedecký článok.
V roku 1846 sa uvoľnilo miesto profesora prírodnej filozofie na glasgowskej univerzite a Williamov otec uplatnil svoj vplyv na to, aby sa jeho syn stal hlavným kandidátom na toto miesto. William bol napokon jednomyseľne zvolený za nového profesora (mal vtedy len 22 rokov!). V rokoch 1847 až 1849 spolupracoval s G. Stokesom pri štúdiu hydrodynamiky a výsledky štúdia aplikoval v teórii elektriny a atómovej teórii.
Absolútna nula
V roku 1848 publikoval článok, v ktorom - nadväzujúc na Carnotovu-Clapeyronovu teóriu - navrhol absolútnu teplotnú stupnicu, začínajúcu pri absolútnej nule (najnižšia možná teplota látky).
Stupnica bola neskôr spresnená a dostala meno Kelvinova absolútna stupnica resp. termodynamická stupnica. V roku 1852 objavil Thomson efekt (zmena teploty plynu pri jeho expanzii cez zúžené miesto), ktorý sa dnes nazýva Jouleho-Thomsonov efekt
Položenie kábla cez Atlantik
Veľké renomé si Thomson získal svojou účasťou na projekte kladenia prvého transatlantického podmorského telegrafického kábla. Ku konečnému úspechu tohto podujatia (po niekoľkých neúspešných pokusoch) prispel Thomson niekoľkými svojimi vynálezmi i radami.
Všestranný fyzik Thomson sa aj mýlil, keď vyhlásil, že rádio nemá budúcnosť a že predmety ťažšie ako vzduch nebudú nikdy lietať.
Člen snemovne lordov
V roku 1866 bol Thomson povýšený do šľachtického stavu. V roku 1892 sa stal ako prvý vedec členom snemovne lordov a bol mu udelený titul Lord Kelvin, Baron of Largs. Kelvin je malá riečka, ktorá preteká areálom glasgowskej univerzity, Largs je dedinka, v ktorej si Thomson vybudoval svoje sídlo.
Olbersov paradox
Thomson tiež prispel k vyriešeniu takzvaného Olbersovho paradoxu. Ten hovorí, že v noci by malo byť svetlo ako vo dne, lebo vo vesmíre je nekonečné množstvo hviezd, hociktorým smerom sa pozrieme.
Thomson poukázal na to, že hviezdy nesvietia večne a vesmír nie je homogénny.
Lord Kelvin zomrel 17. decembra 1907 aj so svojim titulom, keďže nezanechal dedičov.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu kúpalisko, kde určite pravidelne merajú aktuálnu teplotu vody.
Úloha
Aj keď vesmír homogénny nie je, napriek tomu má "prázdny" priestor vo vesmíre rovnakú teplotu, ktorá pochádza z reliktného žiarenia z čias big-bangu.
Táto teplota je A.Bxxx Kelvina (-CDF.GHxx stupňov Celzia alebo -IJK.LMxx stupňov Fahrenheita).
Súradnice:
N 48° 1(A-C).(B-J)(M+C-H)(L-K)"
E 017° 0(H).(I+J)(F+J)(D-G)"