17. júna si pripomíname Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští. Patrí medzi významné svetové environmentálne dni pripomínané každoročne na podnet Organizácie spojených národov.
OSN dala podnet na jeho oslavu v r. 1995 ako pripomienku dňa, kedy bol v r. 1994 v Paríži prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike.
Z výsledkov meraní vyplýva, že približne jedna osmina povrchu súše je pokrytá púšťami a proces ich rozširovania prebieha rýchlosťou približne 60 tisíc kilometrov štvorcových ročne, čo je viac, ako je rozloha Slovenska. Púšť Sahara, ktorá je najväčšou púšťou planéty (s plochou 9 mil. kilometrov štvorcových), sa podľa satelitných meraní rozširuje ročne približne o 120 tis. kilometrov štvorcových. Tento proces prebieha aj v Južnej. Amerike, Austrálii a v Ázii, avšak s nižšou intenzitou (odhad 60 tis. kilometrov štvorcových ročne).
Dezertifikáciou sa stráca poľnohospodárska pôda, sú to väčšinou pasienky, ale aj orná pôda a lesy. Asi 12% rozlohy súše sa využíva ako orná pôda, teda pre produkciu biomasy, ktorá je základným článkom potravinového reťazca zvierat aj ľudí. Z výsledkov výskumu vyplýva, že plocha ornej pôdy môže byť vhodnými melioračnými opatreniami rozšírená asi na 14% plochy súše. Podľa časopisu National Geographic, sme za uplynulých 40 rokov prišli asi o tretinu ornej pôdy, kombinovanou činnosťou prirodzených činiteľov a ľudskými aktivitami.
Príčiny
Veľmi hrubo ich môžeme rozdeliť na prirodzené (príspevok extraterrestriálnych interakcií na prebiehajúcu zmenu klímy) a antropogénne, teda vyvolané činnosťou človeka. Teda:
Zmena klímy (kombinovaný príspevok prirodzených a antropogénných vplyvov)
Zmeny vo využívaní krajiny (antropogénne vplyvy) - nesprávne obrábanie pôdy, vedúce k jej erózii a degradácii, výrub stromov (hlavne dažďových pralesov) a nadmerné spásanie dobytkom (overgrazing)