10. júna 1836 zomrel André-Marie Ampère, francúzsky fyzik a matematik. Narodil sa 22. januára 1775 Polémieux pri Lyone.
Život
Veľmi skoro sa u neho prejavilo mimoriadne jazykové nadanie i talent na matematiku. Trinásťročný sa pokúsil vyriešiť problém kvadratúry kruhu. Pozorne preštudoval celú francúzsku Encyklopédiu, poznal základy dvanástich jazykov. Osemnásťročný ovládal všetky poznatky vtedajšej mechaniky. Stal sa profesorom matematiky a fyziky. Vyučoval aj chémiu a astronómiu. Za práce v teórii diferenciálnych rovníc ho vymenovali za člena parížskej Akadémie (1814). Skoro dvadsať rokov pôsobil na Polytechnickej škole v Paríži, potom (od 1824) až do konca svojho života bol profesorom experimentálnej fyziky na Collége de France.
Nemal šťastný ani pokojný život. Otca mu popravili, za štyri roky po svadbe ovdovel, druhé manželstvo nebolo úspešné. Často trpel osamelosťou a vnútorným nepokojom. Bol veľmi krátkozraký a legendárne roztržitý. Napriek tomu sa výsledkami svojich prác o elektrine stal slávnym a uznávaným vedcom už za svojho života. Aj tak si na hrob želal vytesať: Tandem felix - konečne šťastný.
Vedecký prínos
Pri vysvetľovaní fyzikálnych javov sa Ampère usiloval vychádzať z malého počtu základných princípov. Presné merania zosúlaďoval, snažil sa odvodiť komplexný vzťah. My čo zbierame plody práce géniov, ale nedelíme sa s nimi o slávu, mali by sme sa podľa mojej mienky usilovať o to, aby sme zredukovali na minimum počet princípov vysvetľujúcich všetky fyzikálne javy. Zaviedol pojmy solenoid, galvanometer, odlíšil pojmy prúd a napätie, ukázal možnosť prevedenia magnetických javov na javy elektrické. Pomocou elementárnych elektrických prúdov vysvetľoval magnetické javy. Objavil elektrodynamické sily. Výsledky svojich snáh zhrnul v práci Théorie des phénomènes électro-dynamiques (1826).
V Paríži na zasadnutí Medzinárodného elektrotechnického kongresu (1885) pomenovali na jeho počesť jednotku intenzity elektrického prúdu - ampér. (Jeden ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prechode dvoma priamymi rovnobežnými, veľmi dlhými vodičmi, zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzdialenosti jedného metra od seba, vyvolá medzi vodičmi stálu silu 2.10^-7 newtona na jeden meter dĺžky vodiča.)
Rozmerovo je jeden ampér vyjadrený ako 1 coulomb za 1 sekundu, 1 A = 1 C/s. Je to prúd, ktorý prierezom vodiča prenesie za 1 sekundu náboj 1 coulomb. Neuzákonenou jednotkou, ktorá sa nepoužíva, je jeden biot, 1 Bi = 10 A.
Pravidlo pravej ruky
Od Ampéra pochádza tzv. pravidlo pravej ruky. Formuláciu pravidla pravej ruky, ktorú v súčasnosti používame, upravil J. C. Maxwell: naznačíme uchopenie vodiča do pravej ruky tak, aby vystretý palec ukazoval smer prúdu, potom pokrčené prsty ukazujú smer magnetických indukčných čiar.
Ku keške
Na úvodných súradniciach sa nachádza Slovenský metrologický ústav, tam vám vaše zariadenie za príslušný poplatok skalibrujú a prípadne vydajú certifikát.
Už sme tu mali Volta, Ohma aj Watta, s ich malou pomocou si teraz odvodíme jednosmerné elektrické prúdy v praktickom zapojení postaršieho meniča s pomerne biednou účinnosťou.
U1 je napájacie napätie jednosmerných 24 V
Príkon celej sústavy vrátane meniča na primárnej strane je 242,9 W
Účinnosť DC/DC meniča je 64,8 %
Spotrebič S1 má elektrický odpor 10 Ohm
Spotrebič S2 má elektrický odpor 7 Ohm
Elektrický odpor vodičov (prívodného kábla) od meniča k spotrebičom R1 je 1 Ohm aj 1 mOhm (1,001 Ohm)
To, čo nás zaujíma, sú jednosmerné elektrické prúdy v Ampéroch na tri desatinné miesta zaokrúhlené nahor.
Prúd I1 (A) = sever
Prúd I2 (A) = východ