8. júna 1916 sa narodil Francis Harry Compton Crick, anglický molekulárny biológ a biochemik. Spolu s Jamesom Watsonom a Rosalindou Franklin hral zásadnú rolu v dekódovaní štruktúry DNA.
Prínos
Štúdia v časopise Nature z roku 1953, ktorú publikoval spolu s Jamesom Watsonom, položila základy na porozumenie štruktúry a funcií DNA. Spolu s Maurice Wilkinsom dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za medicínu.
Život
V detstve ho k vede inšpiroval strýko, ktorý ho naučil vyfukovať sklo, robiť chemické experimenty a vyvolávať fotky.
V 14tich rokoch študoval matematiku, fyziku a chémiu na Mill Hill School v Londýne. Ďalej študoval na University College London. Po skončení študoval PhD na univerzite v Cambridge a pracoval tamtiež vo výskumnom biologickom laboratóriu.
Počas druhej svetovej vojny pracoval s ďalšími vedcami na dizajne magnetických a akustických mín.
V roku 1947, vo veku 31 rokov začal štúdium biológie, čo popísal, ako keby sa musel znova narodiť. Zároveň si myslel, že jeho skúsenosti fyzika mu umožňovali nový pohľad na problémy biológie.
DNA
DNA je nositeľkou genetickej informácie bunky, riadi rast, delenie a regeneráciu bunky. Väčšinou je DNA v bunke uložená ako dvojzávitnicová špirála, ktorej vlákna majú navzájom opačnú orientáciu fosfodiesterových väzieb (sú antiparalelné). Dvojzávitnica DNA je veľmi tenká, ale zároveň dosahuje veľkú dĺžku, ktorá mnohonásobne presahuje dĺžku celej bunky. Preto je v bunke veľmi poohýbaná a zvinutá.
Genetická informácia zapísaná v DNA sa realizuje prostredníctvom dvoch základných krokov, a to transkripcie a translácie.
Poradie jednotlivých dusíkových báz je kľúčové v prenose genetickej informácie. Funkčné úseky DNA, ktoré dokážu určité enzýmy prepísať do RNA, sa nazývajú gény.
História
Nukleové kyseliny objavil v roku 1869 švajčiarsky lekár Friedrich Miescher. Phoebus Levene začiatkom 20. storočia zistil, že DNA sa skladá z cukrov, fosfátov a báz.
Jej funkcia v prenose genetickej informácie však dlho nebola známa. Jedna teória totiž hovorila, že genetická informácia sa prenáša vo forme špecializovaných bielkovín a nie DNA. Až v roku 1943 priniesol slávny Averyho-MacLeodov-McCartyho experiment prvý dôkaz o úlohe DNA v dedičnosti.
Odhalenie trojrozmernej štruktúry DNA bolo v jej výskume veľmi významným míľnikom. Objav dvojzávitnicovej štruktúry sa spája s menami Jamesa Watsona a Francisa Cricka. Pred vypracovaním Watsonovho-Crickovho modelu už bolo známe, že DNA je tvorená monomérmi - nukleotidmi, ktoré sa líšia svojimi dusíkatými bázami.
Na začiatku 60. rokov Har Gobind Khorana, Robert W. Holley a Marshall Warren Nirenberg rozlúštili genetický kód. V roku 1980 dostali Walter Gilbert a Frederick Sanger Nobelovu cenu za objav metódy, ktorou možno určiť poradie báz v DNA.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza, nachádza sa tu Biomedicínske centrum SAV.
Úloha
Dáme si malý tematicý kvíz.
Komplementárny reťazec ku 5"-CGCATGTAGCGA-3" je:
5"-AGCGATGTACGC-3": A = 7
5"-GCGTACATCGCT-3": A = 3
3"-GCGTACATCGCT-5": A = 5
Rozbitie ktorého páru väzieb si vyžaduje najviac energie?
Všetky si vyžadujú rovnaké množstvo energie: B = 4
A/T: B = 6
G/C: B = 8
Proces, pomocou ktorého sa z DNA vytvára RNA sa volá:
translácia: C = 1
transkripcia: C = 0
replikácia: C = 2
Dve strany "rebríka" DNA drží pohromade:
vodíkové väzby: D = 3
molekulárne lepidlo: D = 4
polyméry: D = 5
Proces, ktorým sa kopíruje DNA sa volá:
transkripcia: F = 7
replikácia: F = 1
translácia: F = 8
Čo z nasledovného prenáša genetickú informáciu z jadra do cytoplazmy?
mRNA G = 2
tRNA: G = 6
ribonukleotidy: G = 4
Finál
Kešku nájdete tu:
N 48 1C.A(F+G)B
E 017 0D.(A+G)(D+F)(B+F)