Mária Ďuríčková, vlastným menom Mária Masaryková,
rodená Piecková, bola známou slovenskou spisovateľkou,
prekladateľkou, scenáristkou a autorkou literatúry prevažne
pre deti a mládež. Narodila sa 29. septembra 1919 vo Zvolenskej
Slatine. Pochádzala z roľníckej rodiny. Rada trávila čas so
starou mamou z otcovej strany, ktorá jej často rozprávala
rôzne príbehy a rozprávky. Taktiež ju podporovala v čítaní
a neskôr aj inšpirovala k písaniu vlastných poviedok. Do
ľudovej a meštianskej školy chodila vo Zvolenskej Slatine
a Zvolene. Nakoľko mala talent na písanie, odišla v roku
1934 študovať do Lučenca, kde študovala na Štátnom
učiteľskom ústave. Štúdium úspešne ukončila o štyri roky neskôr.
Život a práca
Po škole pracovala ako učiteľka v rôznych dedinských
školách – v Hornom Tisovníku, v obci Žitná, v obci Šajba
a v dedinke Omastiná (pri Bánovciach nad Bebravou). Tu
spoznala Vojtecha Masaryka, ktorý bol riaditeľom ľudovej školy.
Spoločne sa venovali deťom nielen ako pedagógovia, ale s
deťmi nacvičovali aj divadelné predstavenia, či usporadúvali pre ne
koncerty. Mária vedela hrať na husliach a Vojtech na harmonike.
Neskôr ich vzťah prekvitol v lásku a zosobášili sa v roku 1943.
Po roku sa im narodil syn Janko. Vojtech v roku 1944 odišiel do
Slovenského národného povstania ešte pred jeho oficiálnym
vyhlásením a ostal v horách aj po jeho potlačení. Tam ho však
s ďalšími povstalcami našli nemeckí vojaci a zabili.
V roku 1945 odišla do Bratislavy, kde aj zostala. Tu sa zamestnala
ako učiteľka a popri práci študovala na pedagogickej fakulte Univerzity
Komenského. Tu študovala slovenčinu a ruštinu. Ochorela však na
tuberkulózu, a preto už nemohla viac vyučovať a musela zároveň
ukončiť štúdium na vysokej škole. Po 2. sv. vojne si zároveň zmenila
meno na Ďuríčková, čo bolo meno jej matky za slobodna. Kvôli
priezvisku Masaryková ju totižto často vypočúvali štátni príslušníci, ktorí
si jej osobu spájali s prvým prezidentom Československého štátu,
Tomášom Garique Masarykom, hoci s ním žiadne rodinné väzby nemala.
Prijala prácu v redakcii detských časopisov. Najprv písala do časopisov
Zornička a Ohník a v roku 1951 sa stala šéfredaktorkou časopisu Družba,
o rok neskôr šéfredaktorkou časopisu Zornička. Od roku 1954 pracovala
15 rokov ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá a v rokoch 1960-1970
sa stala šéfredaktorkou časopisu Slniečko. Literárne debutovala v roku 1954
dielom Rozprávka o dedovi Mrázovi. Jej dielo je naozaj veľmi bohaté
a žánrovo pestré – písala nielen poéziu a prózu, ale napísala aj bábkovú
hru, scenár a rozhlasové, či televízne hry. Editovala literárne diela a
upravila aj klasické ruské rozprávky a bola prekladateľkou z ruštiny,
češtiny a nemčiny. Knihy Márie Ďuríčkovej boli zároveň prekladané
a vydávané v zahraničí (boli preložené do cca 21 jazykov). Niektoré
sa dočkali aj filmového, či televízneho spracovania. Jej tvorba bola
aj oceňovaná a získala cca 30 rôznych ocenení.
Dielo
Aj napriek úskaliam osudu, ktorý ju pripravil o milovaného manžela
a vysnívané učiteľské povolanie, nevzdala sa a svoj talent pretavila
do mnohých krásnych kníh pre deti a mládež. Zomrela 14. marca
2004 vo veku 84 rokov.
Výber z diela:
Rozprávka o dedovi Mrázovi (1954)
Zajko a líška (1957)
My z ôsmej A (1960)
Danka a Janka (1961)
O Guľkovi Bombuľkovi (1962)
Majka Tárajka (1965)
Janček Palcček (1970)
O katarínke a túlavom vrchu (1970)
Danka a Janka v rozprávke (1970)
Jožko Mrkvička Spáč (1972)
Dunajská kráľovná (1976)
Prešporský zvon (1978)
Kľúče od mesta (1981)
Princezná Ruženka (1982)
Domček, domček, kto v tebe býva? (1983)
Čo si hračky rozprávali (1986)
Zemský kľúč (1986)
Bratislavské povesti (1990)
Slncové dievčatko (1995)
Braček z tekvice a Sestričky z Topánika (2003)