18. september 1819 sa v Paríži narodil Jean Bernard Léon Foucault,
francúzsky fyzik.
Začiatky
Rodina však presťahovala do Nantes, keďže jeho otec mal podlomené
zdravie a predčasne odišiel do penzie. Zomrel, keď mal Léon Foucault iba
deväť rokov. Zdravotnými problémami, napríklad aj so zrakom, trpel aj
malý Léon, preto tiež trávil veľa času osamote.
Rád zostrojoval vlastné prístroje a technické zaradenia. Práve pre jeho
zručnosť ho matka presvedčila, aby sa stal chirurgom. V roku 1839 začal
študovať medicínu, no neskôr sa preorientoval na fyziku. Venoval sa
fotografii a pomocou fotografovania resp. dagerotypie urobili s Armandom
Fizeauom, tiež francúzskym fyzikom, v roku 1845 v Paríži prvú kvalitnú
fotografiu Slnka, na ktorej boli vyobrazené aj slnečné škvrny.
Optika
V rokoch 1845-1955 viedol vedeckú rubriku časopisu Journal des débats.
Zaoberal sa optikou (striebrenie sklených zrkadiel, metódy skúšania
kvalít astronomickej optiky atď.). Navrhol jednoduchú, ale veľmi presnú
metódu na testovanie chýb povrchov zrkadiel ďalekohľadov. Študoval ohyb,
interferenciu a polarizáciu svetla. S Fizeauom od roku 1849
spolupracoval pri meraniach rýchlosti svetla. V roku 1850 zmeral
rýchlosť svetla vo vzduchu a vo vode metódou rotujúcich zrkadiel.
Kyvadlo
Zaoberal sa myšlienkou vytvorenia kyvadla, ktoré by vlastnou
zotrvačnosťou uchovávalo smer svojho pohybu - teda obrazce, ktoré by
vytváralo, by boli výsledkom zemskej rotácie Zeme, nie pohybov samotného
kyvadla.
V januári 1851 sa mu podarilo zostrojiť takéto kyvadlo v suteréne svojho
domu, už 3. februára toho istého roku pozval kolegov z vedeckej obce na
verejnú prezentáciu v parížskom observatóriu. Predstavenie kyvadla bolo
úspešné, dokonca Foucault predložil aj zákon, ktorý znel: „T = 24/sin
q“, kde „T“ predstavuje periódu, počas ktorej sa kyvadlo vráti do tej
istej polohy a „q“ je zemepisná šírka. Znamená to, že na zemských póloch
sa kyvadlo vráti do tej istej polohy za 24 hodín, kým na rovníku sa
vôbec neotáča.
Neskoršia práca
V roku 1852 vynašiel Foucault gyroskop a zistil, že tuhé kovové telesá
sa zahrievajú indukčnými prúdmi - podľa neho ich aj pomenovali
(Foucaultove prúdy). Vyvinul tiež metódu na ich oslabenie.
Od roku 1855 pracoval Foucault v Parížskom observatóriu, neskôr pôsobil
v Astronomickom ústave v Paríži. V roku 1865 sa stal členom Francúzskej
akadémie vied.
V októbri 1867 postihla Foucaulta necitlivosť rúk. Ochorenie
pravdepodobne spôsobené otravou ortuťou, s ktorou Foucault pracoval, ale
tiež dedičnými faktormi, postupovalo rýchlo. Jean Bernard Léon Foucault
zomrel 11. februára 1868 v Paríži.
Kyvadlo zostrojené na základe princípu objaveného Léonom Foucaultom je
umiestnené aj v Kroměříži na Morave, v Rotunde v tzv. Kvetnej záhrade.
Ku keške
Na uvedených súradniciach sa keška ani kyvadlo nenachádza. Nachádza sa tu vodárenský objekt.
Tam nádjite text: "Chránené zákonom: ABC/DFGH".
Doplňte do vzorca:
N48 11.A(B+2)(C-4) E017 6.(D+4)(F+6)H
„Dole – neustále dole sa šinulo. Začal som s bláznivou rozkošou
porovnávať rýchlosť s akou klesalo, s rýchlosťou, akú kmitalo. Doprava
- doľava - ďaleko nahor - so škrekom zatracence! S kradmým skokom tigra
rovno k môjmu srdcu! Chvíľu som sa smial, chvíľu zúfalo nariekal, ako tá
alebo ona predstava vo mne prevládala. Dole – neodvratne, neúprosne dole!“