4. septembra 1906 sa v Kláštore pod Znievom narodil Alexander Moyzes, slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života.
Syn nestora slovenských skladateľov
Alexander Moyzes sa narodil ako syn Mikuláša Moyzesa, nestora slovenských skladateľov. Základné hudobné vzdelanie i cenné rady získal od svojho otca. Po maturite na reálnom gymnáziu v Prešove študoval mladý Moyzes kompozíciu, inštrumentáciu, dirigovanie a hudobné formy na konzervatóriu v českej Prahe. V získavaní vedomostí pokračoval v kompozičnej triede Vítězslava Nováka na Majstrovskej škole pražského konzervatória, ktorú úspešne absolvoval v roku 1930.
Riaditeľ SĽUKu
Talentovaný hudobník tiež súkromne študoval na Conservatoire vo francúzskom Paríži a na Hochschule für Musik v nemeckom Lipsku. V rokoch 1937-1948 bol Alexander Moyzes šéfom hudobného odboru Československého rozhlasu v Bratislave, od roku 1949 profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave a v rokoch 1965-1971 rektorom tejto vysokej školy. Súčasne pôsobil ako umelecký vedúci a riaditeľ folklórneho súboru SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív - 1953). Pre tento umelecký súbor zložil prvý hudobný program. Predsedom Zväzu slovenských skladateľov bol A. Moyzes v rokoch 1969 až 1970.
Tvorba významného slovenského skladateľa inšpirovaná zbojníckou a trávnicovou lyrikou je rozsiahla a žánrovo rozmanitá. Okrem orchestrálnych, komorných a vokálnych skladieb je Alexander Moyzes autorom početných inštrumentálnych diel pre rôzne nástrojové obsadenie a množstva zborových piesní a úprav ľudových piesní. Jeho dielo zahŕňa tiež tvorbu pre ľudové súbory ako sú SĽUK či Lúčnica, scénické hudby pre divadlo a taktiež filmovú hudbu.
Modernistické tendencie
Prvé obdobie Moyzesovej tvorby (1929-1933) znamená v dejinách slovenskej hudby výraznú radikalizáciu smerom k modernistickým tendenciám. Symbolickým začiatkom slovenskej hudobnej moderny je jeho I. symfónia opus 4 (1929). Časť jeho tvorby je ovplyvnená európskym avantgardizmom a civilizmom. Druhý smer skladateľovej tvorby reprezentuje tendencia využiť charakteristické elementy slovenskej ľudovej hudby v hudbe umelej. Toto druhé tvorivé obdobie A. Moyzesa (1934-1950) znamená upevnenie národného prvku hudobnej reči s uplatnením programových momentov, historických a vlasteneckých námetov.
Ocenenia
Za svoje hodnotné celoživotné dielo a zásluhy o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry získal popredný hudobný umelec mnohé ocenenia a vyznamenania. V roku 1966 mu bol udelený titul Národný umelec. Alexander Moyzes zomrel 20. novembra 1984 v Bratislave.
