19. september 1922 sa v Kopřivniciach narodil Emil Zátopek, český atlét a reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, manžel atlétky Dany Zátopkovej.
Začiatky
Narodil sa do chudobnej rodiny, ako siedme dieťa z ôsmich. V šestnástich začal pracovať v Baťovej továrni v Zlíne a navštevoval tam školy.
"Jedného dňa ukázal závodný tréner na štyroch chlapcov vrátane mňa a povedal, že pôjdeme na bežecké preteky. Protestoval som, že som veľmi slabý a nemám na behanie kondičku, ale tréner ma poslal na prehliadku a doktor povedal, že som úplne zdravý. A tak som musel pretekať. Keď som sa rozbehol, cítil som, že chcem vyhrať, ale skončil som až druhý. A tak to celé začalo.", spomínal neskôr Zátopek, ako v roku 1941 dobehol druhý pri behu Zlínom. Od toho okamžiku sa začal o beh vážne zaujímať. V Zlíne začal trénovať v spoločnosti bežcov ako Tomáš Salí alebo Jan Haluza. Jan Haluza sa stal na dva roky jeho prvým neoficiálnym trénerom.
V roku 1944, čiže za tri roky pokoril český rekord v behu na 2000, 3000 a 5000 metrov. Po vojne sa stal vojakom a bol vybraný do československého reprezentačného tímu na majstrovstvá Európy 1946. Na päťkilometrovej trati skončil piaty, keď prekonal svoj vlastný rekord.
Vrcholné úspechy
Prvý krát sa zúčastnil na olympijských hrách v Londýne 1948, kde vyhral beh na 10 kilometrov a na 5 kilometrov skončil druhý.
Nasledujúci rok prekonal svetový rekord v behu na 10 kilometrov hneď dvakrát a trikrát vylepšil svoj rekord v ďalších 4 sezónach. Bol držiteľom svetových rekordov v behu na 5 kilometrov, 20 kilometrov, 25 aj 30 kilometrov a tiež v hodinovom behu. Na majstrovstvách Európy 1950 vyhral beh na 5 a 10 kilometrov, a ďalší rok znovu na 10 km.
Medzi legendy definitívne vstúpil na olympijských hrách v Helsinkách 1952, kde vyhral beh na 5 a 10 kilometrov a maratón. Maratón bežal prvý krát v živote. Držal sa skrátka majstra sveta Jima Petersa. Po 15 kilometroch, keď už Peters vedel, že prepískol tempo, sa ho spýtal, čo si myslí o doterajšom priebehu závodu. Prekvapený brit mu odpovedal, že tempo je pomalé, tak Zátopek zrýchlil a vyhral v olympijskom rekorde. Peters závod nedokončil.
Znovu sa pokúsil obhájiť zlatú medajlu z maratónu na olympiáde v roku 1956, ale na tréningu sa zranil a bol na 6 týždňov hospitalizovaný. Nakoniec dobehol šiesty a kariéru ukončil v roku 1958.
Štýl a tréningové metódy
Jeho běžecký styl byl velmi charakteristický a hodně se lišil od toho, co se v tehdejší době považovalo za účinný styl. Otáčel hlavou, obličej měl pokřivený námahou, čemuž vděčí za přezdívku Emil Hrozný. Když se ho lidé ptali na jeho umučený výraz ve tváři, prý odpověděl: „To víte, není to gymnastika nebo krasobruslení.” Trénoval za každého počasí, i když sněžilo, a na sobě měl často těžké vojenské kanady namísto speciálních běžeckých bot, tvrdil, že při závodě tak získá pocit lehkých nohou. Měl i speciální tréninkovou pomůcku. Běžel se svojí manželkou na zádech.
Vždycky rád poradil jiným běžcům. Často například říkal, že při běhu je vždy třeba být uvolněný, je proto dobré se koncem palce lehce dotknout ukazováčku nebo prostředníčku. Tenhle nepatrný dotyk stačí k tomu, aby paže a ramena zůstaly uvolněné.
Neskoršie roky
V roku 1950 vyšlo v Rudom práve Zátopkovo vyhlásenie k odsúdeniu Milady Horákovej, kde ho schválil so slovami „toť příkaz, který vyplývá z poctivé práce všech našich dělníků pro nás vojáky, aby pokojný život byl zachován“.
Od polovice roku 1956 bol tajným spolupracovníkom Vojenskej kontrarozviedky s krycím menom Macek.
V roku 1968 ale hovoril o okupácii presne to, čo si myslel. Následne musel odísť z armády a prácu našiel až ďalší rok v podniku Stavebná geológia, kde 6 rokov na týždňovkách hĺbil studne.
Zátopek zomrel v roku 2000 vo veku 78 rokov po dlhej chorobe v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe. Pochovaný je na Valačskom Slavíne v Rožnově pod Radhoštěm. Pri rozlúčení v Národnom divadle mu predseda Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch udelil in memoriam medailu Pierra de Coubertina. Predseda Medzinárodnej asociácie atletických fedrácií Lamin Diack mu udelil Zlatý rad za zásluhy.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu Streetworkoutové ihrisko.
Úloha
Pozrite si dokumentárny televízny film o Zátopkovi od Davida Ondříčka. Nájdete ho na Tytrubke.
1. Na začiatku vraví fínsky novinár, že Zátopek preňho znamenal viac ako Aaaaa Bbbb (meno a priezvisko). A bude úplný ciferný súčet hodnoty daného mena a priezviska.
2. Objaví sa záber na Zátopkovo vysvedčenie. Vezmite názvy prvých 3 predmetov. B bude úplný ciferný súčet ich hodnoty slov.
3. Róbert Štefko trénuje na okruhu, a za ním je pri rozhovore názov športového klubu. Sú to 3 slová, za C vezmite úplný ciferný súčet jeho názvu.
4. Otec jeho manželky,Dany Ingrovej, pochádzal z mesta (dve slová). D bude úplný ciferný súčet názvu mesta v základnom tvare.
5. Keď odlietal do Londýna, znak na lietadle bol OK-XXX. F bude úplný ciferný súčet hodnoty slova XXX.
6. V dokumente sa spomína prvý československý premožiteľ Zátopka. Úplný ciferný súčet hodnoty jeho mena a priezviska bude G.
7. Letisko, na ktoré prileteli má názov XXX-YYY. Úplný ciferný súčet hodnoty slov XXX a YYY bude H.
8. Číslo dresu v poslednom závode bude I.
Finál
Súradnice: N 48 1(A+B).D(G-B)G, E 017 1C.(F-B)(H-B-C)(I+B)