19. februára 1473 sa v Toruni narodil Mikuláš Kopernik.
Heliocentrizmus
Za najdôležitejší a najodvážnejší Kopernikov čin je všeobecne považované zosadenie Zeme z privilegovanej pozície v centre vesmíru a jej odsun medzi „bežné“ planéty. Kopernik tým zasadil prvú ranu ľudskej predstave o vlastnej výnimočnosti.
Podľa súčasných predstáv boli filozofi a teológovia v tej dobe presvedčení o jedinečnom postavení ľudskej rasy, čomu zodpovedalo postavenie Zeme v centre vesmíru. Táto rozšírená predstava má však len málo spoločné so skutočnými názormi ľudí v časoch Kopernika a Galileiho. Grécki filozofi, najmä v stredoveku uznávaný Aristoteles, spoločne s arabskými, židovskými a kresťanskými učencami totiž vôbec nepovažovali stred Vesmíru za privilegované a najlepšie miesto.
Nebo bolo „hore“ nad Zemou. Čím vyššie ste sa dostávali do nebeských sfér, tým tam vládli dokonalejšie zákony a žili dokonalejšie bytosti. Peklo, naopak, bolo umiestnené do samotného centra Zeme, ako najskazenejšie miesto. Koperníkovo učenie preto neurazilo pýchu ľudí 16. storočia, skôr ich pozdvihlo bližšie k Bohu.
Geocentrizmus
Ďalším „faktom“, ktorému sa dnes všeobecne verí, je, že Kopernikov heliocentrický model bol od začiatku podstatne jednoduchší a presnejší než starý Ptolemaiov geocentrizmus. No cirkev nútila vedcov používať geocentrizmus, čím brzdila vývoj vedy. História je v tomto prípade opäť trochu iná. V Koperníkovej dobe bol všeobecne akceptovaný Ptolemaiov geocentrický systém a Aristotelova prírodná filozofia. Tie hovorili, že Zem stojí nehybne v strede Vesmíru, nie že je stredom Vesmíru (to je dosť podstatný rozdiel). Do stredu sa dostala preto, že bola ťažká (nie že by bola privilegovaná).
Stret
Prijatie Koperníkovho heliocentrizmu teda nebolo len výmenou dvoch, viac menej podobných astronomických systémov, no znamenalo súčasne odmietnutie celej dovtedajšej fyziky a astronómie.
Kopernikov systém tak narazil na odpor. V prvom momente však nie zo strany katolíckych teológov, ale zo strany vedcov.
Kopernik, podľa Thomasa Kuhna, v podstate zlyhal vo vysvetľovaní pohybu planét.
Spor s cirkvou
Reakcia katolíckej cirkvi na zverejnenie Kopernikovho heliocentrického modelu mala byť prudká a rýchla, pretože toto učenie odporovalo Biblii. Reálne to však začalo medzi prívržencami heliocentrizmu a cirkvou „škrípať“ pol storočia po Kopernikovej smrti. Kopernik, sám vážený člen katolíckeho kléru, nemal nijaké problémy pre svoje vedecké názory.
Pravdou je, že heliocentrizmus si mnoho obdivovateľov medzi vedcami nezískal ani 28 rokov od svojho publikovania a myšlienka pohybujúcej sa Zeme sa zdala mnohým vtedajším vzdelancom vyslovene smiešna. Kopernik si zároveň určite uvedomoval, že jeho teória sa dostáva do sporu s Bibliou, hoci sa neobjavili proti nej výhrady zo strany katolíckej cirkvi.
Na rozpory Kopernikovej teórie a Biblie ako jeden z prvých verejne poukázal už v roku 1539 Luther. Známy je jeho výrok že Jozue nezastavil Zem ale Slnko. Reformácia, zdôrazňujúca Bibliu ako fundamentálny základ kresťanského učenia, bola na tieto otázky zvlášť citlivá. Melanchthon, Kalvín a ďalší potom našli množstvo iných protirečení a aktívne vystupovali proti heliocentrizmu.
Prvá negatívna reakcia na Kopernikovo učenie zo strany katolíckeho kléru prišla v roku 1546. Argumenty dominikána Tolosaniho a cenzora Spinu však rýchlo upadli do zabudnutia.
Giordano Bruno, upálený v roku 1600, je predstavovaný ako prvá obeť boja cirkvi proti heliocentrizmu. Pravdou ale je, že Bruno bol upálený najmä ako čarodejník a heretik.
Brunovo vedecké presvedčenie pri odsúdení nezohrávalo výraznejšiu úlohu, hoci jeho široké rozvinutie heliocentrizmu, z ktorého vyvodzoval závažné teologické dôsledky (spochybnenie božskej podstaty Ježiša Krista, panteizmus,...), mu pred tribunálom určite nepomohlo.
Skutočný odpor cirkvi proti heliocentrizmu sa objavil až s príchodom ďalších argumentov v jeho prospech (najmä v spojitosti s Galileom, čo je už ale iný príbeh) a s reakciou na reformačné hnutie. Našlo sa veľké množstvo protirečení medzi cirkevným učením a heliocentrizmom. Kopernikov De Revolutionibus... sa dostal v roku 1616 na Index a vyčiarknutý z neho bol až v roku 1835.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu Kopernikova socha.
Úloha
Malý kvíz o Kopernikovi:
Kde študoval Kopernik slobodné umenia?
University of Paris: A=1
Berlin University: A=5
University of Krakow: A=0
University of Kiev: A=2
Čo študoval v Padue?
Históriu: B=8
Geografiu: B=6
Fyziku: B=7
Medicínu: B=9
Kto bol hlavný astronóm na univerzite v Bologni počas jeho štúdií?
Domenico Maria de Novara: C=5
Johann Muller: C=4
Giovanni Pico della Mirandola: C=3
John Wycliff: C=9
Na ktorej univerzite získal doktorát z kanonického práva?
Milánska: D=0
Ferrara: D=5
Palermo: D=2
Lombardia: D=7
Ktorú knihu napísal? De revolutionibus orbium coelestium: F=7
Petroni Cena Trimalchionis: F=6
Derevm Natvra: F=5
Albii Tibvlli Elegiae: F=0
Ktorú teóriu presadzoval?
Geocentrizmus: G=2
Planetocentrizmus? G=9
Heliocentrizmus? G=0
Teóriu fixných sfér: G=1
Koho teória bola Kopenikom spochybnená?
Percival Lowell: H=1
Aristoteles: H=7
Isaac Newton: H=0
Johannes Kepler: H=8
Kto presvedčil Kopernika na publikovanie jeho knižky? Claudius Ptolemy: I=2
Gregory Mendel: I=9
George Rheticus? I=0
Martin Luther: I=1
Kedy bola jeho kniha zaradená do cirkevného indexu? 1543: J=0
1603: J=5
1616: J=7
1633: J=9
Kedy bola jeho kniha stiahnutá z cirkevného indexu? 1798: K=1
1835: K=3
1858: K=5
1890: K=9
Finál
N 48 AB.CDF, E 017 GH.IJK
Ešte posledný edit pred archívom: bonusové číslo P=30