Edmonda Halleyho pozná každý vďaka známej kométe. Málokto dnes však vie, že Halley (1656 - 1742) bol slávny aj bez objavu známeho nebeského telesa.
Katalóg hviezd južnej hemisféry
Keďže na katalógu pre severnú hemisféru pracovali astronómovia Flamsteed a Hevelius, Halley sa rozhodol spraviť to isté pre južnú oblohu. Dovtedy existujúci „južný“ katalóg bol neúplný a nie veľmi detailný. Zhotovil ho v roku 1603 moreplavec Frederic de Houtman.
V roku 1676 Halley priplával na Ostrov svätej Heleny, aby sa mohol venovať svojmu projektu. Zlé počasie mu však sťažovalo situáciu a spracovať polohu hviezd mu trvalo takmer dva roky. Halley zdokumentoval hviezdy južnej hemisféry pomocou teleskopu.
Pozorovaniami niektorých hviezd (Sírius, Procyon, Arcturus) v roku 1718 Halley ukázal, že nielen planéty, ale aj hviezdy sú schopné vlastného pohybu. Už v mladom veku sa tak stal naozaj hviezdnym astronómom.
Meteorológia
Vedeli ste, že symboly pre prúdenie vetrov, ktoré sa používajú na televíznych obrazovkách, vymyslel práve on? V roku 1686 zostavil a vydal prvú meteorologickú mapu na svete a venoval sa v nej morským prúdom a monzúnom. Takisto sa venoval štúdiu morských prílivov a odlivov, zvlášť v oblasti Lamanšského prielivu.
Bol prvý, kto správne vysvetlil fungovanie morských prúdov, nevyhnutných pre každého moreplavca. Dovtedy prijímané vysvetlenie bolo, že za údajne zdanlivý pohyb oceánov a vzduchu môže zemská rotácia okolo svojej osi. Podľa tejto predstavy pohyb oceánov nestíhal držať krok s pohybom Zeme, a preto moreplavci zažívali to, čo nazývame morské prúdy.
Halleyho hypotézy boli len začiatkom skúmania problematiky (nadviazal na ne George Hadley), ale bol prvý, kto prúdenie vzduchu vysvetlil pomocou teplotných rozdielov v atmosfére.
Potápačský zvon
Halley vyvinul zvon na potápanie okolo roku 1690, čím umožnil začiatky technologického prieskumu pod hladinou. Jeho prvý zvon bol veľmi ťažký, ale postupne sa mu podarilo jeho váhu zmenšiť. Predĺžil aj čas, ktorý mohol potápač stráviť pod hladinou. Kyslík vo zvone vydržal najskôr hodinu a pol, neskôr to boli až štyri hodiny. Prišiel taktiež na spôsob, ako tento vzduch vo zvone dopĺňať zo sudov, ktoré mu zhora posielali pod hladinu. Bol prvým človekom, o ktorom vieme, že pri potápaní utrpel poškodenie ucha (tzv. barotraumu) v dôsledku silnej zmeny tlaku.
Halley založil aj spoločnosť na prieskum vrakov na južnom pobreží Anglicka. Týmto prispel k podmorskej archeológii, aj keď tá sa plne rozvinula až v druhej polovici 20. storočia.
Halleyho kométy
Dielo, pre ktoré je najviac známy, je Synopsis Astronomiae Cometicae (1705), a tiež používa slovo „kométa” v pluráli. Presnejšie povedané, venoval sa štúdiu dráh 24 komét. K tejto práci ho inšpiroval príchod kométy v roku 1680 počas jeho pobytu v Paríži.
Pri svojom skúmaní zistil, že kométy objaviace sa v rokoch 1456, 1531, 1607 a 1682 mali veľmi podobné nebeské dráhy, a navyše sa objavili s rovnakým časovým intervalom - po približne každých 76 rokoch. Dokázal, že ide o jednu kométu, a predpovedal jej ďalší príchod v roku 1758, čoho sa však už nedožil. Vďaka správnej predpovedi - kométa priletela 16 rokov po jeho smrti - sa mu za jeho výpočty dostalo veľkého posmrtného uznania a jeho meno bolo odvtedy spojené s týmto vesmírnym pútnikom.
Keška
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu Meteorologický rádiolokátor SHMU Malý Javorník.
Vyriešte malý astronomický kvíz:
🚀 Minimálna rýchlosť rakety, ktorá sa chce dostať na orbit:
7,91 km/s: A=3
11,19 km/s A=2
16,7 km/s: A=4
🚀 Hviezda, ktorá pulzuje radiálne, mení svoju veľkosť aj teplotu, sa volá. Používa sa tiež na meranie vzdialenosti vo vesmíre. Volá sa:
Kvazar: B=0
Pulzar: B=1
Cepheid(a): B=2
Magnetar: B=3
🚀 Meno posledného, hypotetického štádia vývoja Slnka sa volá:
Biely trpaslík: C=3
Šedý trpaslík: C=2
Červený trpaslík: C=1
Čierny trpaslík: C=0
🚀 V ktorej časti atmosféry vznikajú polárne žiary:
Troposféra: D=9
Stratosféra: D=7
Mezosféra: D=4
Termosféra: D=2
🚀 Druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe, po Síriovi:
Canopus: F=0
Arcturus: F=3
Vega: F=5
Procyon: F=7
🚀 Prvý rover na Marse sa volá:
Opportunity: G=9
Sojourner: G=0
Spirit: G=1
Curiosity: G=6
Kešku nájdete na súradniciach: N 48 15.ABC, E 17 09.DFG