Dnes sa narodil Thomas Alva Edison, "vynálezca" žiarovky.
Thomasa Edisona môžeme pokladať za jedného z najväčších vynálezcov v histórii. Bolo mu udelených viac ako 1000 patentov. Veľa z jeho vynálezov má stále dopad na naše dnešné životy. Bol tiež podnikateľom. Viaceré z jeho vynálezov boli výsledkom tímovej práce v jeho veľkom laboratóriu, kde preňho pracovalo množstvo ľudí a pomáhalo vyvíjať, stavať a testovať jeho vynálezy. Edison použil jeho vynálezy na založenie rozličných spoločností, vrátane General Electric, ktorá je dnes jednou z najväčších svetových spoločností.
Rodisko
Thomas Edison sa narodil v Miláne, štát Ohio, 11. februára 1847. Jeho rodina sa čoskoro presťahovala do Port Huron, Michiganu, kde strávil väčšinu detstva. Prekvapivo sa mu v škole nedarilo, chodil tam len tri mesiace a skončil doma, kde ho vyučovala matka. Budúceho vynálezcu najviac bavilo čítanie kníh a chémia, matematiku však nenávidel. Už ako desaťročný si v pivnici domu vybudoval malé chemické laboratórium. Zarábal si predajom cukroviniek a novín vo vlaku, navyše predával aj zeleninu. Už vtedy v sebe objavil obchodný talent, ktorý v neskoršom veku plne využil. V tomto veku sa Thomasovi začal zhoršovať sluch. Pravdepodobne to bol dôsledok chorôb, najmä zápalov stredného ucha, ktoré prekonal v detstve. Do konca života bol čiastočne hluchý, tvrdil však, že to považuje za veľkú výhodu. „Vďaka tomu ma pri práci nič nerozptyľuje a môžem aj pokojne spať bez toho, aby ma rušili nejaké zvuky.“ Otec ho vyškolil za operátora telegrafu. Neskôr sa stal telegrafistom na železnici, a preto aj mnohé jeho vynálezy sa týkajú telekomunikácie.
Úspechy a neúspechy (aneb smoliar)
V pätnástich začal podnikať. Kúpil si starší tlačiarenský lis na ručnú sadzbu a v nákladnom vagóne, kde mal zriadené aj laboratórium, začal tlačiť vlastné noviny. Informácie o tom, čo sa kde stalo a čo je nové mu dodávali traťoví telegrafisti. Noviny mali úspech, dlho však nevychádzali. Keď sa mu pri jednom z chemických pokusov prevrhla fľaša s fosforom a vagón sa vznietil, vyhodili ho.
Čoskoro sa na Edisona usmialo šťastie. Zachránil totiž život malému chlapcovi, ktorý sa hral na koľajniciach, po ktorých sa blížil nákladný vlak. Išlo o syna železničného úradníka, ktorý mu z vďačnosti vybavil miesto telegrafistu v Stratforde a zasvätil ho aj do tajov telegrafovania. Krátko nato Edison urobil svoj prvý objav. Telegrafisti totiž museli každú polhodinu hlásiť svoju prítomnosť tým, že vysielali do susedných staníc morseovkou určený znak. Edison si skonštruoval prístroj prepojený s hodinami, ktorý to robil zaňho, a on zatiaľ spal. Raz ho takto pristihla nepredvídaná kontrola a vyhodili ho.
Nové miesto si našiel v Bostone v telegrafickej spoločnosti. Tam získal ako 22-ročný svoj prvý patent, sčítavač hlasov pre parlament. Nové hlasovacie zariadenie sa však poslancom nepozdávalo, vraj preto, že bolo príliš presné. Znechutený Edison odišiel do New Yorku, kde zabodoval na burze. Nie však ako obchodník, ale ako technik. V rekordne krátkom čase totiž opravil pokazené zariadenie, ktoré o dianí na burze priebežne telegraficky informovalo maklérov a obchodníkov. Získal tak miesto a navyše zariadenie zdokonalil a zostrojil tlačidlový telegraf. Patent potom za 40-tisíc dolárov predal.
„Čarodejník" z Menlo Parku
V roku 1876 si dal Edison postaviť v Menlo Parku, juhozápadne od New Yorku, veľké laboratórium s dielňami, vybavené najmodernejšími a najpresnejšími prístrojmi. Mal vtedy iba 29 rokov a na konte mal už 200 patentov. Zakrátko ho ľudia prezývali kúzelník z Menlo Parku. Nepochybne k tomu prispela aj jeho schopnosť šokovať verejnosť. Podobne ako sa k nemu valili zástupy zvedavcov kvôli fonografu, prichádzali neskôr aj kvôli svetlu.
Edison totiž Menlo Park osvetlil 700 žiarovkami. Zaužívaný názor, že práve on žiarovku vynašiel, nie je úplne presný. Existovala aj predtým, prakticky však bola nepoužiteľná. Edisonovi sa podarilo zostrojiť všestranne a všeobecne použiteľnú elektrickú žiarovku. Prvú rozsvietil v októbri 1879. Následne rozpracoval aj komplexný a bezpečnostný systém elektrického vedenia od zdroja až po jednotlivé osvetľovacie telesá a o tri roky neskôr začala vďaka nemu v New Yorku pracovať prvá elektráreň, ktorá napájala päťtisíc lámp. Práve na elektrine najviac zbohatol.
Vo svojich dielňach a továrňach zamestnával vyše tisíc ľudí. Boli medzi nimi napríklad aj Henry Ford či Nikola Tesla. Obaja sa neskôr osamostatnili, Ford založil svetoznámu automobilku a s Edisonom ho až do smrti spájalo veľmi dobré priateľstvo.
⚡️ AC/DC
S Teslom to však bolo inak, rozišli sa po odbornom spore. Označenie AC/DC nájdeme na prepínači napájania zo striedavého na jednosmerný prúd. Kým Tesla videl budúcnosť vo využívaní striedavého prúdu, Edison chcel pracovať iba s jednosmerným. Na základe tohto sporu zoslal ľudstvu aj jeden diabolský vynález. Aby totiž Edison ukázal, aký je striedavý prúd nebezpečný, zostrojil a verejne predviedol elektrické kreslo...
💿 Fonograf 💿
Vari najviac sa však vo svojej dobe preslávil fonografom, vôbec prvým prístrojom, ktorý dokázal zaznamenávať aj reprodukovať zvuk. Paradoxne ho pritom vytvoril človek, ktorý bol čiastočne hluchý. Thomas Alva Edison svoj objav oznámil svetu 21. novembra 1877. „V živote ma nič tak nevyviedlo z miery“, povedal raz na margo tohto svojho vynálezu. Princíp fonografu bol pritom jednoduchý, membrána pripojená na ihlu zaznamenávala na malý otáčajúci sa valček potiahnutý staniolom (neskôr voskom) zvukovú informáciu. Pri prvom pokuse naspieval Edison do prístroja krátku detskú pesničku. Keď potom valec vrátil na začiatok a znovu priložil k ryhám ihlu, ozvalo sa z prístroja jasné a zreteľné Mary had a little lamb... Takto uzrel svetlo sveta prvý „hovoriaci stroj“, predchodca gramofónov, magnetofónov či dnešných CD a Mp3 prehrávačov. Sám Edison však prvenstvo v tomto smere priznával niekomu inému. „Nebol som prvý, kto vynašiel hovoriaci stroj. To urobil už Boh, tým že stvoril ženu. Ja som však vynašiel prvý hovoriaci stroj, ktorý sa dá aj zastaviť,“ vravel s humorom. Fonograf spôsobil hotovú hystériu. Tisíce ľudí chceli na vlastné uši počuť hovoriaci stroj a prichádzali do Menlo Parku, Edisonovho sídla. Železnice museli kvôli tomu dokonca vypraviť zvláštne vlaky. Edison bol nielen geniálnym vynálezcom, ale aj výborným manažérom a svoje objavy vedel dobre predať. Vždy keď nejakí závistlivci poukazovali na jeho obrovský majetok, iba opakoval:
„Keby som nemohol svoje vynálezy dobre speňažiť, nemohol by som sa už venovať žiadnym ďalším.“
💡 Žiarovka a čo ste o nej možno (ne)vedeli 💡
Edisona nepredbehol len jeden vedec. Celej rade vynálezcov sa podarilo "vyčarovať" svetlo v sklenenej vzduchoprázdnej banke ešte pred 21. októbrom 1879, kedy sa mohol svojou prvou žiarovkou pochváliť práve on.
Väčšinou to však netrvalo dlho a svetlo zhaslo.
Edisonova prvá žiarovka svietila 13,5 hodiny.
Idea žiarovky vznikla skôr než sa Edison vôbec narodil.
Samotný princíp svetla vydávaného rozžhavením vlákna pomocou elektrického prúdu bol známy už od roku 1802, kedy ho prvýkrát ukázal Angličan Humphry Davy a neskôr ho využil na zostrojenie prvej oblúkovej lampy. Od tej doby sa mnoho vedcov snažilo nájsť správny typ vlákna, ktorý by umožnil, aby svetlo vydržalo dlhšie než pár okamihov.
Podarilo sa to v roku 1840 ďalšiemu Britovi, Warrenovi de la Rue, keď použil ako vlákno vedúce prúd platinovú cievku. Aj napriek tomu, že svetlo už po chvíli nezhaslo, vysoká cena platiny odsúdila tento nápad na prepadlisko dejín.
Problém vyriešil obyčajný hodinár Heinrich Göbel, ktorý hľadal spôsob, ako osvetliť návestný štít svojho obchodíku, aby nalákal zákazníkov. Už v roku 1854 z prázdnej nádobky od voňavky odsal vzduch a ako vlákno použil zuhoľnatelý bambus.
Jeho žiarovka svietila dve hodiny, pri slabej intenzite ale dokázala vydržať aj stokrát dlhšie. Göbel si svoje vylepšenie nikdy nenechal patentovať a málokto o ňom vôbec vedel. Dodnes sa o jeho žiarovke vedú spory medzi historikmi.
V rovnakej dobe objavil anglický fyzik Joseph Swan lacnú náhradu za platinu v uhlíkovom vlákne. Jediný zádrhel na ceste za plne funkčnou žiarovkou predstavovali málo výkonné odsávacie pumpy. Tie mali odčerpať zo sklennenej nádoby kyslík, ktorý spôsobuje horenie. V žiarovke ale vždy zostal zvyškový kyslík, ktorý po určitej dobe spálil vlákno, až žiarovka sčernala. Dokonalejšie odsávacie pumpy sa dostali na trh až v sedemdesiatych rokoch, kedy sa Swan vrátil k svojmu starému nápadu.
Svoje experimenty Swan publikoval vo vedeckých časopisoch, ktoré sa dostali aj do Spojených štátov a pravdepodobne aj k Edisonovi, ktorý zrejme značnú časť proste opísal. Na prelome rokov 1878 a 1879 Swan rozsvietil svoju prvú žiarovku pred očami členov spolku chemikov z Newcastlu a nechal si ju tiež patentovať na území Veľkej Británie. Postupom času v noci nad anglickými domovami už nežiarili len hviezdy, ale tiež tisíce malých elektrických svetielok.
Naopak v Kanade neprerazila dvojica vynálezcov, Henry Woodward a Matthew Evans, so svojim patentom na elektrické lampy rôznych tvarov.
Pri svojom snažení preinvestovali plno peňazí, takže pred úpadkom do chudoby ich zachránil až predaj ich patentových práv. Odkúpil ich práve Edison. Žiarovku si nechal patentovať v Spojených štátoch v roku 1880, teda necelé dva roky po Swanovi.
Firmy oboch vynálezcov sa dostali do konfliktu, keď Edison začal vyvážať žiarovky do Veľkej Británie. Edison anglického fyzika zažaloval za porušenie autorských práv, ale súd prehral. Naviac za trest musel spraviť zo Swana spoluvlastníka svojej britskej pobočky na výrobu elektrických lámp. Tak vznikla spoločnosť Edison & Swan United Electric Light Company, prezývaná Ediswan.
Pár rokov po tom Patentový úrad v Spojených štátoch dokonca zrušil Edisonovv nárok na patent, pretože použil poznatky iných vedcov. Edison rozhodnutie úradu napadol na súde a po vlečúcom sa súdnom procese vyhral. Aj keď dnes mnohí namietajú, že s informáciami, ktoré máme teraz dostupné, by sudca musel rozhodnúť inak. Vďaka svojmu obchodnému aj propagačnému talentu začal Edison podnikať vo veľkom, založil spoločnosť, ktorú dnes poznáme ako General Electrics (GE) a dostal žiarovku postupne do väčšiny vtedajších domácností. Aby odrovnal konkurenciu, vytrvalo odkupoval patenty na rôzne vylepšenia žiaroviek. Proto si pod vynálezcom žiarovky pamätáme práve Thomasa Alvu Edisona, aj keď bol len jedným z mnoha, ktorí sa na společnom vynáleze žiarovky podieľali.
📽 Filmová kamera (kinematograf) 📽
Potom čo Eadweard Muybridge v roku 1878 zachytil šprint bežiaceho koňa na sérii rýchlych fotografií, aby dokázal, že zviera v jednu chvíľu zvdvihne všetky štyri končatiny do vzduchu, zaumienil si Edison, že vytvorí prístroj pre záznam pohybu na film a ďalšie zariadenie pre sledovanie filmu.
Vynálezcovi sa to skutočne podarilo a stvoril spolu so svojím asistentom Wiliamom Dickinsonom v roku 1890 kinematograf.
Prístroj motorom poháňal kameru, ktorá filmovala obraz, ktorý potom mohol sledovať kvôli malým rozmerom len jeden divák.
V skutočnosti tvorcom vynálezu bol skôr mladý asistent Dickson, ktorému Edison len poskytol laboratórium.
Na Dicksonov nápad potom naviazali bratia Lumiérovci. Francúzska dvojica nápad zdokonalila tak, že film už mohlo sledovat viac divákov a odštratovali tak éru nemého filmu.
Ďalšie fakty o Edisonovi
⚡️ Jeho stredné meno bolo Alva a rodina ho volala Al.
⚡️ Jeho prvé dve deti mali prezývky Bodka a Čiarka (Dot a Dash).
⚡️ Prvé laboratórium si založil v pivnici rodičov, keď mal 10 rokov.
⚡️ Bol čiastočne hluchý.
⚡️ Jeho prvý vynález bol elektronické hlasovacie zariadenie.
⚡️ Má 1093 patentov.
⚡️ Prvé zaznamenané slová na fonografe boli "Mary mala malé jahniatko".
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Nachádza sa tu žiariaca budova, kde si môžete "Alvov" vynález zaobstarať.
Finál
Budete hľadať Edisonove patenty, vždy v tvare USxxxxxxA.
Za jednotlivé písmená dosaďte ciferný súčet.
A = Edisonov prvý patent (1869)
B = Telegrafický prístroj (1872)
C = Duplexné telegrafy (1876)
D = Fonograf (1889)
F = Fonograf (1891)
G = Kinematografická kamera
H = Automobil (1910)
I = Tlačiarenské telegrafné prístroje (1873)
J = Karbonizátor
N48 10.(J-G)I(H+1) E017 10.(B-D)(A-C)(F+1)