29. júla 1793 sa v Mošovciach narodil Ján Kollár, slovenský politik, básnik, spisovateľ, evanjelický kňaz, ideológ slovenského a predstaviteľ českého a slovenského národného obrodenia, jazykovedec.
Život
Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806 - 1808), Banskej Bystrici (1810 - 1811) a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendenta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 - 1819). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.
Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 - 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku 2011. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Friderikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.
Roztržka so Štúrom
Ján Kollár bol pre mladých niečo ako vzor a oni pre neho radosť, keďže to boli mladí ľudia, ktorí vydávali svoje diela v češtine. Potom sa to ale všetko zmenilo. Prišiel zlom a ich vzťah už nemohol byť ako predtým. Štúr sa rozhodol rozbiť jednotu Čechov a Slovákov novým jazykom. Na to sa Kollár nemohol len tak nečine pozerať a ostro kritizoval jeho slovenčinu.
Aj keď štúrovci nepopierali, že sme s Čechmi bratia, spoločný jazyk im prestával vyhovovať. Biblická čeština, ktorou písal Kollár bola na tú dobu veľmi nemoderná. Štúr rozkol ale nikdy nechcel. Na začiatku si predstavoval, že slovenčina bude pre bežný ľud a čeština ostane elite. Lenže časy sa menili a rozkol bol čoraz potrebnejší.
To negatívne ovplyvnilo priateľstvo týchto dvoch významných mužov našich dejín. Po uzákonení spisovnej slovenčiny napätie iba rástlo. Tento spor ale netrval dlho. Ukončila ho totiž smrť - najskôr Kollára a potom aj Štúra.
Panslavizmus
Ján Kollár a ďalší sa snažili dokázať „odvekú existenciu“ Slovanov medzi známymi spoločenstvami
„Najväčšia podobnosť nachádza sa medzi Slovanmi a starými Grékmi - čiže Helénmi. “ Tieto slová Jána Kollára o jazykovej a zvykovej „podobnosti“, ako aj o vedomí pospolitosti, podsúva tvrdenie, že Slovania - a teda i Slováci - poznali grécke dejiny a kultúru a vykazujú výraznú podobnosť.
V skutočnosti však slovanskí vzdelanci dlhé stáročia preberali iba sprostredkovaný obraz Grékov a Grécka šírený príbehmi z mytológie a prekladmi starogréckych autorov. Kollárovo narábanie s gréckymi motívmi v jeho vlastnom diele obsahuje preberaný obraz doplnený v 20. rokoch 19. storočia o skúsenosť generácie, ktorá zažila vznik Gréckeho kráľovstva.
Ocenenia
Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni.
Ku keške
Úvodné súradnice vás privedú do pasáže, kde nájdete nápis venovaný básnikovi.
Zrátajte počet písmen v prvom riadku, označte si toto číslo ako A. (biele písmo)
Zrátajte počet písmen posledného slova v druhom riadku, označte si toto číslo ako B. (biele písmo)
Zrátajte počet písmen posledného slova v treťom riadku, označte si toto číslo ako C. (čierne písmo)
Presuňte sa asi 30 metrov severozápadne, k stredu námestia. Sú tu polkruhové, kaskádové aj lavičky v rovine s troma oddeleniami. Zaujímajú nás tie posledné. Všimnite si, koľko priečnych drevených dosiek tvorí jednu sekciu? Označte si toto číslo ako D.
Údaje dosaďte do vzorca:
N48 08.ABC E017 06.(B+2)(A-2)D
Ešte posledný edit pred archívom: bonusové číslo R=349