ROK #112 - J. Robert Oppenheimer Traditional Geocache

22. apríla 1904 sa narodil J. Robert Oppenheimer, americký teoretický fyzik, profesor fyziky v Berkeley a vedecký vedúci projektu Manhattan na vývoj atómovej bomby v USA.

Jeho otec, Julius Seligmann Oppenheimer pochádzal z Pruska, prišiel do USA ako teenager bez prostriedkov a bez znalosti jazyka. Zamestnal sa v textilnej továrni a v priebehu dekády sa stal jej riaditeľom a nakoniec zbohatol. Obaja rodičia boli pôvodne nemeckí židia.

Počas štúdia na ekvivalente strednej školy dokončil Oppenheimer tretí a štvrtý ročník za jeden rok a preskočil polovicu ôsmeho. Zaujímal sa o anglickú a francúzsku literatúru, mineralógiu a chémiu.
Pre chorobu nastúpil na Harvard až rok po ukončené štúdia, z choroby sa zotavoval v Novom Mexiku. Na Harvarde študoval hlavne chémiu, ale aj históriu, literatúru, filozofiu a matematiku.
Neskôr študoval experimentálnu fyziku v oblasti termodynamiky a nakoniec absolvoval univerzitu s najvyšším ocenením (ekvivalent červeného diplomu).
V roku 1924 bol prijatý na univerzitu v Cambridgi. Už počas tohto štúdia sa prejavovala jeho zvláštna povaha a obdobia depresií. Raz povedal, že fyziku potrebuje viac, ako priateľov.
V roku 1926 odišiel študovať na Univerzitu v Göttingene. Bola to jedna z najlepších univerzít pre štúdium teoretickej fyziky. O rok neskôr, ako 23 ročný, získal doktorát z filozofie. Po skúške sa James Franck, vedúci profesor vyjadril, že je rád, že to už skončilo, lebo v jednom momente začal Oppenheimer skúšať jeho.

Preskočíme teraz jeho vedeckú prácu.

Projekt Manhattan staval na výskume európskych vedcov. Rádioaktivita bola objavená už v roku 1896, o dva roky neskôr objavila Maria Curie rádium a v roku 1902 vypracoval Ernest Rutheford teóriu rádioaktívneho rozpadu. Leó Szilárd popísal v roku 1934 reťazovú reakciu a v roku 1936 princíp atómovej bomby.
Skutočné pokusy prebehli okolo roku 1937 aj skupinou okolo Nielsa Bohra. Výsledky boli zverejnené na začiatku roku 1939 v časopise Nature.

V Amerike, hlavne na Kolumbijskej univerzite sformulovali nové poznatky: atóm uránu je možné rozštiepiť na dve časti, pričom sa uvoľní veľké množstvo energie a vznikajú neutróny, ktoré štiepia ďalšie atómy.

Koncom leta 1939 sa rozhodli Leó Szilárd spolu s Wignerom a Tellerom napísali list prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi a ktorý bol podpísaný Albertom Einsteinom, známym pacifistom. Upozornili v ňom na možnosť zostrojenia silných bômb nového typu.
Vznikol poradný výbor pre urán, ktorý po podaní správ o možnosti zostrojenia atómovej bomby postupne získal silné financovanie a z ktorého nakoniec vznikol v júni 1942 projekt Manhattan, s krycím názvom Projekt DSM.

Robert Oppenheimer bol vedúcim vývoja bomby v laboratóriách v Los Alamos.
Ernest Lawrence riadil radiačné laboratórium, kde sa zdokonaľovala elektromagnetická metóda štiepenia uránu.
Závod Y-12 v Oak Ridge produkoval urán potrebný na výrobu bomby, riadil ho Harold Urey.
Fermi, Szilárd, Compton, Wigner a ďalší pracovali v laboratóriu X-10, kde položili základy výstavby veľkých reaktorov v Hanforde. V nich bolo získané plutónium pre skúšobnú bombu v Alamogorde a pre bombu v Nagasaki.

Prvý test prebehol na opustenej leteckej základni v Novom mexiku. Bomba bola odpálená na vrchole 30 metrovej veže. Ohnivá guľa dosiahla výšku 1,5 kilometra a stĺp dymu 12 kilometrov. Bomba tohoto typu bola zhodená na Nagasaki.

Bomba bola zložená z uránu 235, ktorý je veľmi vzácny izotop získavaný z uránu 238. Táto bomba bola považovaná za natoľko spoľahlivú, že ju ani neotestovali. Druhým dôvodom bolo, že na jej stavbu spotrebovali všetok urán 235, ktorý bol vtedy k dispozícii, takže na testovaciu bombu už žiaden nezostal. Táto bomba bola zhodená na Hirošimu.

Projekt stál vtedy 2 miliardy dolárov, na dnešné ceny 30 miliárd dolárov. Napriek tomu to nebol najdrahší projekt druhej svetovej vojny. Tým bol vývoj a stavba 130 bombardérov B-29, ktorý stál 3 miliardy dolárov, alebo 44,5 miliárd v súčasných cenách. B-29 dopravili atómové bomby nad Japonsko.